Deprecated: Function split() is deprecated in /www/i/n/u42781/public_html/functions/fce_content.php on line 15
odborné | Články | InfoVranov.sk
autokepaspravy info vranov
lepsi domovbazamo

Úvod / Články / Odborné

odborné


DEMODIKÓZA ( červená prašivina)

Demodikóza je parazitárne, kožné ochorenie psov, ktorého pôvodcom je parazit Demodex canis - kožník psí. Tento parazit je v malom množstve prítomný v chlpových folikuloch kože vä čšiny zdravých psov. Pokiaľ prirodzená obranyschopnosť psa nedovolí jeho premnoženie, nedochádza k prejavom kožného ochorenia.

Popis:
Kožník psí je cudzopasý roztoč asi 0,3 mm dlhý. Má pretiahnutý, cigaretovitý tvar, je bez štetín a na hrudi má štyri páry článkovaných končatín.

Hostiteľ:
Je známych viac druhov kožníkov. Niekrorí z nich sa môžu vyskytovať aj u iných druhov zvierat, či dokonca človeka. Iba Demodex canis, však vyvoláva závažné ochorenie. Najčastejšie bývajú demodikózou napadnuté šteňatá a mladé psy. Cieľovou skupinou sú tiež podvýživené a oslabené psy prekonanou chorobou, psy staršie, alebo v zlej fyzickej kondícii. Najčastejšie sú to krátkosrsté plemená.

Vývojové štádia:
Po nakladení vajíčok sa ihneď liahnu larvy, ktoré sú už podobné dospelým jedincom. Larvy sa menia na prvé, druhé štádium nýmf a potom na dospelých jedincov.

Príznaky: Demodex preniká pozdĺž chlpu do mazových vačkov, tam sa množí a spôsobuje ich roztiahnutie, čím sa chĺp uvoľňuje a vypadáva. Obsah mazového vačku sa druhotne infikuje mikróbmi a hnisá. Na postihnutých miestach sa objavujú najprv malé škvrny s redšou srsťou, tie sa neskôr rozširujú, splývajú a vznikajú veľké plochy bez srsti. Kožníci sa ďalej lymfatickou cestou môžu dostať do vnútorných orgánov, kde potom cudzopasia. Preto demodikózu nemožno považovať iba za kožné ochorenie, ale treba naňho pozerať ako na ochorenie celkové.

Formy demodikózy:

1. Lokalizivaná - vyskytuje sa najmä u mladých psov. Prejavuje sa jemným začervenaním kože a miernou stratou srsti na hlave ( čelo, okolo očí... na predných labkách) V mnohých prípadoch dochádza k samovyliečeniu.
2. Generalizovaná - vyskytuje sa u spov oslabených, neliečených, starých.... kedy dochádza k strate srsti a rozšíreniu na celé telo zvieraťa. Vyvíja sa folikulitída, koža je často osídlena baktériami.

Diagnostika: Na stanovenie správnej diagnózy je nutné urobiť kožný zoškrab a získanú vzorku vyšetriť pod mikroskopom.

Terapia:
U mladých psov demodikóza väčšinou odznie spontánne. V prípade dospelých zvierat si vyžaduje dlhodobú terapiu.
-v prípade dlhosrstého psa, úplné ostrihanie
-odstránenie krúst a šupín špeciálnym šampónom ( peroxyderm)
-opakované kúpele v prípravkoch pôsobiacich proti demodexu ( neostomasan, tactic)
-obojok s účinnou látkou ( Preventic) po mesiaci nutné vymeniť za nový
-podporná terapia podavaním vit. E, antibiotík, komlex látok podporujúci kvalitu kože a srsti, biotín, zinok, vitamíny, aminokyseliny, echinacea, imunoglukán...

Demodex je veľmi odolný parazit a aj napriek najagresívnejšej liečbe pacient zostáva celoživotným nosičom parazita. Pokiaľ sa jedná o fenu napadnutú demodexom, vo veľkej miere ju prenáša na svoje možné potomstvo ( preto sa doporučuje takúto fenu z chovu vyradiť )

                                                               MVDr.Ing.Miriam Bičejová


Jazykové okienko - HUBY verzus HRÍBY

Milí čitatelia,

mnohí z nás si možno ani neuvedomujú, že pri používaní týchto dvoch príbuzných pomenovaní je dôležité zohľadňovať ich bližšiu charakteristiku. Nasvedčujú o tom nevyjasnené otázky typu: Chodíme na zber húb alebo na hríbov? Sú jedlé huby alebo hríby? Ako tieto dva výrazy používať v správne, resp. v správnych situáciách? Sú to huby, čo sa nám môže objaviť v kúpeľni? Je potrebné si uvedomiť, že HRÍBY sú podskupinou HÚB. To teda značí, že nie každá huba je hríb, no zároveň platí, že každý hríb je huba (napr.: hríb satanský/satan =. jedovatá hríbovitá huba). Je tomu tak preto, že huby sa delia na rôzne skupiny a druhy (napr.: bazídiové, vreckaté, hríbovité, plesne, bunkovky, atď). Huby môžeme spájať s týmito rôznymi prívlastkami – jedlé, jedovaté sušené, no zároveň sa používajú vo význame spôsobujúcom hnilobu či plesnenie. Pričom hríby bližšie špecifikujeme ako jedlé huby. Z toho vyplýva, že jesť sa dajú huby i hríby. A už samotná prítomnosť počiatočných významových pochybností dokazuje, že je potrebné aktívne si uvedomovať a korektne používať jednotlivé pojmy, v súlade s kultivovaným jazykovým prejavom.

Mgr. Jaroslava Špireková

Jazykové okienko - NENI / NIE JE





Milí čitatelia,

spisovná podoba slovenčiny každodenne podlieha rôznym negatívnym vplyvom, medzi ktorými často figuruje nárečový aspekt. Je preto potrebné vyvarovať sa omylov, zapríčinených nevhodnými presahmi od spisovnej reči k nárečiu v jednotlivých regiónoch. Či ide o trenčianske, turčianske, nitrianske alebo o šarišské nárečie, všetky rovnakým chybným dielom pristupujú k vysokej frekvencii používania výrazu „NENI“. Hovorová podoba reči prináša mnoho príkladov, ktoré vystupujú ruka v ruke s príznakovosťou. Patria medzi ne napríklad výrazy – „neni som doma“ (správna forma – nie som doma), „oni sú neni v obchode“ (oni nie sú v obchode), „neni ste takí, akých som si vás predstavoval“ (nie ste takí, akých som si vás predstavoval). Konkrétni používatelia týchto výrazov podliehajú vplyvu češtiny a volia príznakovo znejúce väzby slov, podobné českému slovesu NENÍ (nepravidelný výraz od slovesa BÝT). Pre spisovne hovoriaci okruh používateľov slovenského jazyka je možno daná problematika banálnou záležitosťou, no nie je to jednoznačný záver. Nesprávne výrazy sa totiž používajú zautomatizovane a mnohí si neuvedomujú ich nevhodnosť a neestetickosť. Je preto dôležité intenzívne reflektovať všetky odklony od spisovnej podoby slovenčiny a minimalizovať ich výskyt v súkromnom či v celospoločenskom formáte.   


    {FB::LIKE_BUTTON}
    {FB::COMMENTS}  


      

Pes a zima



Zima, sneh a mráz, môžu naším štvornohým miláčikom okrem radovánok v snehu priniesť niekoľko špecifických zdravotných problémov.
Chlad a mráz znášajú jednotlivé plemená a jedinci rozdielne. Záleží na veku, veľkosti a stavbe tela, na zdravotnom stave a v neposlednom rade na tom, ako je náš pes osrstený.

Psi, ktorí sú celoročne chovaní vonku, potrebujú na udržanie teploty dostatok síl, preto by mali byť takí psi zdraví. Odporučujem pred zimným obdobím zvýšiť krmnú dávku, aby mal pes na proces termoregulácie energiu. Krmivo podávané v zime by malo byť výživnejšie než letná strava. Obsahovať musí hlavne vačšie množstvo bielkovín, tukov a sacharidov.

Chorí psi, jedinci v rekonvalescencii po operácii či chorobe, starí a slabí psi by vo vysokých mrazoch mali byť premiestnení do mierne teplejšieho prostredia (veranda, garáž, pivnica...) ale ani v týchto priestoroch by nemali ležať na zemi.
Dobre krmenému psovi nehrozí z hľadiska zdravotných rizík ochorenie v dôsledku zimy (samozrejme ak má dobre zateplenú zimu), ale skôr kvôli prechodu z teplého do studeného prostredia, zviera by sa malo najskôr aklimatizovať. Pocit tepla, ktorý stráca pri pohybe vonku musí nahradiť fyzickou aktivitou. Preto Odporúčam, aby sa psík pri prechádzke ihneď prebehol. V opačnom prípade mu hrozí prechladnutie.
Ak vlastníte psíka krátkosrstého plemena, ktorý je citlivý na studené počasie, pokojne mu dajte "oblečko". Po prechádzke ho čo najskôr vyzlečte a osušte.

Medzi najčastejšie choroby v zimnom období patria prechladnutie horných a dolných dýchacích ciest, a močového aparátu. Príznaky týchto chorôb bývajú buď všeobecného charakteru (apatia, nechutenstvo, neochota pohybu pri venčení...), alebo špecifické (kašeľ, chrapľavé štekanie, nutkanie na močenie, pomočovanie sa...)
Ak váš pes má takéto príznaky, odporúčam navštíviť  vášho veterinárneho lekára, lebo liečba väčšinou spočíva v nasadení antibiotík a podpornej terapie.




Í// Ý A PRÍDAVNÉ MENÁ - 1. časť



Milí čitatelia,
tentokrát sa bližšie prizrime na frekventovanú tému písania í  pri životných prídavných menách vzoru PEKNÝ, a to v nominatíve množného čísla mužského rodu. V takomto prípade sa píše vždy mäkké dlhé í. Toto pravidlo je „kameňom úrazu“ mnohých používateľov slovenčiny, ktorí síce poznajú jeho znenie, no v písomných prejavoch sa nevyhnú jeho chybnému použitiu. Učme sa teda na príkladoch a vždy si vopred premyslime, v akej pozícii sa dané prídavné meno nachádza. Vždy je potrebné pýtať sa na celý výraz – prídavné meno vo väzbe s podstatným menom, aby sme pri mužskom rode zistili informácie o páde a čísle. Napr.: Šikovní námorníci (N, mn. č.) rýchlo spustili kotvu. → (kto? čo? – šikovní námorníci; je ich viac – mn. č.); Z konferencie sa vrátili nadšení a plní (N, mn. č.; zamlčaný podmet/ podst. meno, pr.: študenti) nových zážitkov.; Ján bol nadšený a plný zážitkov. (N, jedn


VEĽKÉ či MALÉ písmeno?




Milí čitatelia,

v predvianočnom vstupe si priblížime tému písania veľkých písmen vo vetách či v jednotlivých výrazoch a slovách. Nejde len o písanie veľkých písmen na začiatku viet a pri vlastných podstatných menách, pretože existuje široké spektrum výrazov, ktoré nemožno korektne zapísať bez poznania pravidiel slovenského jazyka. Medzi sviatky, ktoré sa píšu s veľkým začiatočným písmenom patria napr. - Vianoce, Nový rok, Štedrý deň, Sviatok všetkých svätých, Hromnice, Veľkonočná nedeľa, Sviatok práce. Zároveň je však potrebné poznamenať, že pomenovania veľkonočné sviatky, vianočné sviatky či turíčne sviatky (prídavné mená spojené so slovom sviatky) sa nechápu ako vlastné mená, preto sa píšu s malým písmenom. Nemalú pozornosť priťahuje aj pomenovanie nový rok (písané malým písmenom) ‒ pretože ide o ďalší rok po uplynutí predchádzajúceho roka, teda o ďalších 365/resp. 366 dní. Napr. Veľa šťastia v novom roku.  Jeho náprotivok, pomenovanie Nový rok (písané veľkým písmenom) – zastáva význam prvého dňa v roku, sviatočného dňa. Napr.: Spoločne vítame Nový rok 2013. Tešme sa teda na obdobie nadchádzajúcich sviatkov, spájajúce sa s pohodou, s láskou a s tradíciami, no nezabúdajme našich najbližších potešiť pozdravom, v ktorom zužitkujeme svoje znalosti slovenčiny a nimi podčiarkneme jej dôležitosť a jedinečnosť.


Čo robiť, keď príde čas...



       
Pojem staroba, je pojem kvalitatívny. Pre psov, mačky rovnako ako pre ich majiteľov je to pojem relatívny. Určite však všetci rozoznáme rozdiel medzi šteniatkom a stárnucim psom...

Symptómy stárnutia:

•    srsť na tvári a labkách začína šedivieť
•    výcvik sa stáva viac namáhavejším
•    príjem krmiva sa zmenšuje
•    privolávanie, pískanie a ďalšie signály stále viac ignorujú
Tieto symptómy psí život neohrozujú, sú v starobe úplne normálne.
•    pes kňučí, keď sa pohybuje, až úplne prestane behať
•    dochádza stále viac k "nehodám"s vyprázdňovaním
•    často zvracajú
•    strácajú zrak


Tieto symptómy zasluhujú stále väčšiu pozornosť, síce neohrozujú život, ale treba ich brať vážne a prehovoriť si o nich s Vašim veterinárnym lekárom.
1. Čo robiť keď nastane čas?
Rozhodnutie obvykle musíme učiniť vtedy, keď sa jeden z vyššie opísaných symptómov stane natoľko vážnym, že prognóza choroby ukazuje na blízky "koniec" vášho štvornohého priateľa. Ak máte pocit, že stále viac trpí, nie je už schopný radovať sa zo života, potom nie je iná možnosť než eutanázia.
2. Čo je to "eutanázia"?
Slovo eutanázia pochádza z gréckeho slova, a doslovne znamená "dobrá smrť". Inými slovami znamená plánované, bezbolestné usmrtenie (psa, mačky) trpiaceho bolestivou, nevyliečiteľnou chorobou, alebo tak starého, že nemôže chodiť, nevidí, nemôže jesť, alebo už neovláda vyprázdňovacie funkcie.
3. Aký je samotný postup pri eutanázii?
Na našom pracovisku zviera najprv sedujeme (kombinácia neuroleptika s centrálnym analgetikom), čím prestáva cítiť bolesť, a stáva sa ľahostajným k dianiu v okolí. Neskôr, už pod vplyvom sedatív, aplikujeme prípravok ( T 61) ktorý spôsobí úplnú stratu vedomia, následne zástavu dýchania a srdcovej činnosti.
Verím, že tieto riadky trochu zmiernili vaše obavy zo stárnutia vášho miláčika i samotnej eutanázie...Na záver chcem len dodať, že snáď najlepším liekom na žiaľ za strateným "priateľom" je rýchle nadobudnutie nového šteniatka, mačiatka...
                                                                                 

MVDr. Ing. Miriam Bičejová




Podozrenie na otravu...čo rýchlo robiť???




Otravy u psov sú pomerne širokou témou a nedá sa zhrnúť príznaky, ktoré by majiteľa upozornili na to, že sa niečo deje. Vždy totiž záleží na množstve látky ktorú pes zožral, na jeho veku, hmotnosti a momentálnej kondícii.
Niektoré jedy poškodzujú tráviaci systém, iné nervovú sústavu a  u niektorých nastupujú účinky veľmi pomaly. Jedno je však isté... Nutnosť rýchleho zásahu v prípade podozrenia na požranie nejakej jedovatej látky. Ako majiteľ máte možnosť zasiahnuť maximálne do 30 minút, až do 1 hodiny po zožraní „jedu" . Potom sa látka ( „jed") začne vstrebávať do tela a doma už s tým nič neurobíte.

ZVRACANIE ZACHRAŇUJE:

Takže, ak pristihnete psa pri tom, že zjedol, zožral niečo, čo nemal (nástraha na hlodavce, čokoláda, nemrznúca zmes...) je veľmi dobre psa donútiť zvracať. Ideálne emetikum (látka vyvolávajúca zvracanie) je klasický 3% peroxid vodíka, ktorý do psíka v pomere 1:1 aplikujete striekačkou, alebo lyžicou. V prípade podozrenia vstrebania jedu podávame „čierne uhlie"(to má na seba schopnosť naviazať toxické látky a spomaliť, resp. zabrániť ich vstrebaniu)

NAJČASTEJŠIE JEDY:

•    „Nástrahy na hlodavce"( kumaríny)
Kumaríny blokujú tvorbu vitamínu K v pečeni. A práve vitamín K je veľmi potrebný k zrážaniu krvi. Ak je ho v tele nedostatok dochádza k poruchám zrážania, krvácaniu a možnému exitu (smrti).
•    „Fridex"( nemrznúca zmes)
Nemrznúca zmes, je sladká tekutina a práve preto psom veľmi chutí. Pri vypití väčšieho množstva dochádza k zhlyhaniu obličiek, čo znamená možnú smrť psa, mačky. Možnou záchranou pre zvieratá je „dialýza" ktorá je v prípade veterinárnej praxe viac-menej nemožná.
•    „Čokoláda"
Čokoláda obsahuje alkaloid (teobromín), ktorý je príbuzný kofeínu (skupina metylxantínov). Metylxantíny sú schopné sa v žaludočno-črevnom trakte takmer úplne vstrebať. Nebezpečenstvo hroziace psom spočíva v tom, že vylučovanie teobromínu z ich organizmu v porovnaní s inými druhmi zvierat, aj človeka, je veľmi spomalené. Prípadná smrť nastáva buď zlyhaním dýchania, alebo srdca (smrtiaca dávka u 10kg psa je cca 200g horkej čokolády).
TAK, ČI TAK, PRI VŠETKÝCH OTRAVÁCH JE VEĽMI DOLEŽITÝ ČO NAJRÝCHLEJŠÍ PRESUN ZVIERAŤA K VETERINÁRNEMU LEKÁROVI.
                                                                                         
MVDr. Ing. Miriam Bičejová





SPOJKA AKO – S ČIARKOU ČI BEZ?



Milí čitatelia,
problematika správneho písania čiarky je v slovenčine špecifickou záležitosťou, ktorú je najvhodnejšie upevňovať využívaním príkladov z praxe. Uvedieme si preto niekoľko  zaujímavých prípadov. Čiarka sa pred spojkou AKO píše vtedy, ak spája dve vety v podraďovacom súvetí: Nebol si istý, ako by to mal správne popísať. Ak za AKO nasleduje sloveso (v druhej časti súvetia), píšeme pred ňou čiarku: Prezradil návod, ako môžeme zvíťaziť. Špecifické je spojenie NIE TAK – AKO, kde sa pred AKO píše čiarka: Nie tak dážď, ako skôr nepríjemný vietor. Čiarku rovnako uvedieme aj pri uvádzaní príkladu (napr., resp. pod.): U nás sa ctia tradície, ako piesne, kroje, dobroty z jedál. / Ak sa vo vete za spojkou AKO sloveso nenachádza, čiarka tam zväčša nie je: Prosil premožiteľa o život viac ako o hocičo iné. I v ďalšom prípade, keď ide o prirovnanie, čiarku pred AKO nepíšeme: Otec vyvádzal ako malé dieťa. Sestra sa vyfintila ako pred diskotékou. Podobne čiarku nepíšeme, keď stojí AKO na konci vety: Rozmýšľal ako. Ak ide o tesný prívlastok, čiarka sa pred AKO nepíše: Veci ako nožnice, pinzeta sú pre deti nebezpečné. Buďme teda vždy pozorní a šírme spisovnú normu slovenského jazyka.


VEĽKÉ PÍSMENO AKO ZNAK ÚCTY



Milí čitatelia, 

Písanie veľkého písmena , vo význame zdôrazňovania úcty sa vyskytuje často v priamom písomnom styku v jednotlivých tvaroch zámen, no zároveň ho využívame aj v oficiálnom styku.

V prvom prípade, či už ide o individuálneho alebo o kolektívneho adresáta, vždy zachovávame písanie veľkého písmena ‒ Ty (napr.: Verím, že Ťa čoskoro privítam u nás doma.); Vy (napr.: Rada by som Vám vyslovila svoj obdiv.); Váš (napr.: Ďakujeme za Vaše postrehy.); Tvoj (napr.: Uverejnili sme Tvoj príspevok.) Oficiálny písomný styk zase zahŕňa rôzne tituly a oslovenia historickej povahy. Ide jednak o akademickú terminológiu ‒ Vaša Spektabilita (oslovenie dekana fakulty); Vaša Magnificencia (oslovenie rektora). Oficiálnu sféru ďalej zastupujú aj panovnícke či šľachtické tituly, akými sú napr.: Ako sa má Vaše Veličenstvo?, Jeho Excelencia dorazí zajtra. Do danej skupiny patria aj tituly vysokých cirkevných hodnostárov.  Napr.: Vaša Eminencia (oslovenie kardinála) alebo Svätý Otec (titul pápeža). V neposlednom rade skupinu uzatvárajú aj oslovenia rôznych umelcov vo forme výrazu Majstre.

Tematika správneho písania veľkých písmen je prezentovaná širokou škálou pravidiel, ktoré slúžia na rôzne účely. Patria medzi ne aj oblasti bazírujúce na prezentácii uznania a na uplatňovaní etických princípov. Zachovávajme teda toto posolstvo a na znak úcty voči samotnej slovenčine participujme na korektnom uplatňovaní jej písomného i ústneho prejavu.


Mgr. Jaroslava Špíreková


NEPRIMERANÉ MOČENIE U PSOV.




Neprimerané močenie, alebo značkovanie vo vnútri domu alebo bytu je jedným z dôvodov, prečo majitelia vyhľadávajú veterinárneho lekára, ale aj dôvodom, prečo je pes umiestnený do útulku, alebo v najhoršom prípade nezodpovedným majiteľom vyhodený z domu.
Aj keď je vylučovanie alebo značkovanie ( ide o prirodzené správanie, najčastejšie nekastrovaných samcov pri ktorom pes so zdvihnutou zadnou končatinou umiestňuje malá množstvá moču na zvislé plochy, alebo predmety. Dôvodom pre značkovanie sú teritoriálne, sexuálne, alebo strach provokujúce faktory) pre psa prirodzeným správaním, jeho vykonávanie vo vnútri je z pohľadu človeka nevhodné a neakceptovateľné.  Mnohí majitelia sa mylne domnievajú, že pes špiní vo vnútri zo zlomyseľnosti, z pomsty, že sa mu nevenujú, alebo dokonca preto, že je hlúpy.





Príčiny tohto správania môžu byť rôzne, a keďže postup pri riešení problému závisí od konkrétnej príčiny, je potrebné ju presne stanoviť.

NAJČASTEJŠIE PRÍČINY:
•    zdravotné problémy
•    nedostatočný výcvik čistotnosti psa
•    špecifické problémy

1. Zdravotné problémy: tie treba pri pátraní po príčine vylúčiť alebo potvrdiť ako prvé. Najčastejšie sa jedná o ochorenie močového, pohlavného, alebo tráviaceho aparátu, ortopedické, neurologické alebo endokrinologické problémy.

2. Nedostatočný výcvik čistotnosti psa:  je príčinou pomerne častou, preto uvediem hlavné zásady pri výcviku čistotnosti šteniat: zaviesť psovi pravidelný režim tj. pravidelné kŕmenie, interakcie, pobyt vonku
  venčenie musí byť časté, spočiatku aj každé 2 hodiny na 5 minút
  za primerané vylučovanie treba psa hneď na mieste výdatne pochváliť nadšeným hlasom a chutnou maškrtou
  pri výcviku čistotnosti je možné použiť aj postup s vylučovaním vo vnútri na papier

3. Špecifické problémy:
      submisívne močenie (močenie z podriadenosti): vyskytuje sa najčastejšie u šteniat, je možná genetická predispozícia. Problém sa objavuje, keď sa pes cíti ohrozený a svojím správaním sa chce vyhnúť konfliktu.
 
      vylučovanie spojené s excitáciou (vzrušením) v dôsledku vzrušenia z hry alebo pri vítaní majiteľa. Opať sa predpokladá genetická predispozícia, ale možný je aj zdravotný dôvod (znížený tonus zvierača močového mechúra).
 
        neprimerané vylučovanie spojené so strachom z určitých zvukov alebo situácii, kedy pes odmieta chodiť von a vylučovať vo vonkajšom prostredí
 
       separačná úzkosť
 
     kognitívna dysfunkcia starších psov, kedy špinenie vo vnútri je v dôsledku stárnutia psa a následnými degenerativnými zmenami v mozgu.

OPATRENIA PRI NEPRIMERANOM VYLUČOVANÍ:

•    je potrebné identifikovať vyvolávajúce príčiny a podľa možnosti sa im vyhýbať
•    neprimerané močenie, pri ktorom nie je majiteľ prítomný, ignorovať a netrestať
•    znečistené miesta je treba dôkladne vyčistiť enzymatickými prípravkami, ktoré pach moču nielen prekryjú ale aj rozložia. Nepoužívať prípravky obsahujúce chlór, pachom pripomínajú moč a môžu stimulovať k opätovnému značkovaniu. Odporúčam na vyčistenie použiť roztok octu s vodou v pomere 1:1
•    na podporu týchto opatrení je možné využiť homeopatiu, Bachovu kvetovú terapiu, feromónoterapiu, v niektorých prípadoch je nutné použitie psychofarmák.
Riešenie neprimeraného vylučovania a značkovania je náročné na čas a vyžaduje aktívnu spoluprácu majiteľa a zvieraťa. V prípadoch, kde nie je vyvolávajúcou príčinou nevyliečiteľný zdravotný problém, je prognóza zlepšenia špinenia vo vnútri veľmi dobrá.


MVDr. Ing. Miriam Bičejová






Jazykové okienko - ZDIEĽAŤ




Milí čitatelia,

čím ďalej, tým viac sa stretávame vo svete internetu so slovesom  zdieľať. Skúsme si položiť otázku ktorý tvar je správny - zdieľať, alebo stotožňovať sa?
Občas môžeme počuť, alebo čítať vyjadrenia typu zdieľať rovnaké názory, zdieľať ťažký osud. Sloveso zdieľať však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, a teda ani do verejných rečových prejavov. Ide o bohemizmus. To, čo niektorí vyjadrujú z češtiny prevzatým slovesom zdieľať (v češtine sdílet), môžeme v závislosti od kontextu vyjadriť slovesami mať, zastávať, prijímať, stotožňovať sa, znášať, napr. mať, zastávať rovnaké názory, prijímať názory svojich partnerov, stotožňovať sa s demokratickými princípmi, znášať ťažký osud.

Takže ak sa vrátime k úvodu, správny tvar je  - stotožňovať sa. Aj keď je sloveso zdieľať  požívané na sociálnej sieti, neznamená to, že je spisovné. Verím, že  vedomie správnosti používania slovesa zdieľať  rozšíri Vaše obzory pri aplikovaní  spisovnej formy slovenského jazyka.


Vaša redakcia

A zasa raz...POVINNÉ ČIPOVANIE ZVIERAT.





Áno viem, touto témou sme sa už v tomto mesačníku pred časom zaoberali, no na základe Vašich početných telefonátov s otázkami tykajúcimi sa práve povinného čipovania zvierat, mi nedá vám odpovedať na ne takouto formou.

1. JE NAOZAJ ČIPOVANIE POVINNÉ ?
Novela zákona o veterinárnej starostlivosti ukladá majiteľom psov, mačiek a fretiek ich povinné čipovanie, ktoré musí byť vykonané do konca septembra 2013. Toto prechodné obdobie platí iba pre psy narodené pred 1.11.2011. Novonarodené zvieratá musia byť začipované ihneď. Množstvo chovateľov pritom o tejto povinnosti ani netuší, no sankcie môžu byť až do výšky 370 eur.

2. KEDY ČIPOVAŤ ?
Neexistuje žiadna minimálna veková alebo váhová hranica od kedy je čipovanie možné. Moja skúsenosť hovorí, že aj niekoľko týždňové šteniatko yorkširskeho teriéra dokáže zniesť aplikáciu statočne. Obranná reakcia psíka súvisí skôr s jeho citlivou povahou ako bolestivosťou zákroku. Tiež veľkú rolu zohrávajú zbytočné obavy majiteľa, ktoré pes vycíti a podľa toho sa aj správa.

3. KTO UHRÁDZA ČIPOVANIE ?
Čipovanie zabezpečuje na svoje náklady vlastník zvieraťa. Mikročipy musia spĺňať normu ISO 11784.

4. KTO APLIKUJE MIKROČIP ?
Aplikáciu mikročipu, transpondéra môže vykonávať len veterinárny lekár, ktorý je aj zodpovedný za prevedenú aplikáciu. Povinnosťou veterinárneho lekára je si overiť funkčnosť mikročipu pred aplikáciou a po nej.

5. JE ČIPOVANIE BOLESTIVÉ ?
Nemusíte sa báť , napriek tomu, že aplikátor na zavedenie mikročipu môže svojou veľkosťou na niektorých ľudí pôsobiť dosť hrôzostrašne, nebolí to o nič viac ako bežné očkovanie. Samotný čip je veľký asi 0,5 cm a dá sa nahmatať pod kožou zvieraťa v oblasti miesta aplikácie.

6. KDE SA EVIDUJE ČÍSLO ČIPU ?
Údaje o evidencii zvieraťa a vlastníka musia byť uvedené v centrálnom registri spoločenských zvierat (CRSZ) Údaje do CRSZ zadáva veterinárny lekár, ktorý vykonal identifikáciu zvieraťa. Spoločenské zviera, ktoré bolo identifikované transpondérom, resp. tetovaním pred účinnosťou zákona č.39/2007 Z.z.a nie je registrované v CRSZ jeho registráciu vykoná veterinárny lekár pri najbližšej vakcinácii proti besnote spolu so zadaním údajov o vakcinácii. Štátna veterinárna a potravinová správa zriadili počítačovú databázu pre centrálny register spoločenských zvierat  www.crsz.sk  prevádzkuje Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky.
                                                              

MVDr. Ing. Miriam Bičejová





Jazykové okienko - Archaizmy



v tomto vstupe si priblížime tematiku archaizmov. Daný výraz, pochádzajúci z gréckeho archaios, značí starodávny. V rámci lexikológie ide o časovo vymedzené slovo, výraz alebo konštrukciu. Jemu blízke výrazy ‒ historizmus, zastarané slovo a neologizmus ‒ spája síce časový aspekt, no každý z nich má i konkrétnu špecifickú odchýlku.

Historizmus sa už v jazyku nepoužíva, zastarané slovo sa považuje z hľadiska dnešného jazyka za nespisovné slovo s novším pomenovaním a neologizmus je nové slovo. Archaizmus je bližšie vymedzený prívlastkami historickosť a slávnostnosť. Existuje niekoľko zaujímavých archaizmov ‒ mrav (obyčaj), dejateľ (aktér alebo činiteľ), žertva (obeť bohom), čierťaž (hranica), silospyt (fyzika), lineár (pravítko) ‒ neustále živo využívaných v rámci spisovnej slovenčiny. Ide nielen o bohatú sféru umeleckej či odbornej literatúry, ale i o ich prítomnosť v dorozumievaní sa medzi používateľmi jazyka ‒ o akúsi rétorickú prestíž konkrétneho rečníka, umelca, vedca alebo bežného komunikujúceho. Buďme teda vnímaví, univerzálni a nadčasoví, a to skrz tvorivé zapájanie týchto výrazov do našich súkromných komunikačných kanálov.


Mgr. Jaroslava Špíreková

Pseudogravidita...,alebo tiež falošná gravidita u psov (feny).

S touto diagnózou som sa prvýkrát stretla ešte počas svojej čakateľskej praxe, ktorú som absolvovavala v jednej z najlepších veterinárnych nemocníc v Košiciach .
Na ambulanciu došla pani s trojročnou fenkou maltézskeho psíka.
Na základe jej anamnézy (anamnezis = spomenúť si....Rozhor lekára s pacientom, resp.majiteľom zvieraťa, pri ktorom sa vlastnými slovami popisujú zdravotné ťažkosti pacienta...) som ja, čerstvá absolventka UVL (bolo to 10.rokov dozadu) doporučila RTG vyšetrenie s podozrením na problémy s chrbticou...V tom okamihu ku mne prístupil starší kolega, ktorý môj postup celý čas pozoroval, nenápadne ma posunul dozadu a začal klásť otázky majiteľke psíka ON.
Na prvú z nich nikdy nezabudnem...
1. Kedy sa vaša fenka naposledy hárala?(cca 2.mesiace dozadu? ) a potom nasledovali ďalšie...
2. Máte pocit, že sa u nej zmenilo správanie?...
3. Má väčšiu chuť do žrania?...
4. Nechce chodiť von?...
5. Znáša si hračky, drobné predmety na jedno miesto?...
6. Má zväčšenú mliečnu žľazu a vyteká z nej sekrét ( vodnatý, mliečny, krvavý...)?...
7. Zväčšila sa u nej dutina brušná?
Jeho diagnóza znela jednoznačne -pseudogravidita. Príčinou je nefyziologické vylučovanie niektorých pohlavných hormónov. Samica si myslí, že má mláďatá, ale v skutočnosti tomu tak nie je. Klinické príznaky sú veľmi rozmanité, ale väčšinou sú odpoveďami na otázky môjho vtedy skúsenejšieho kolegu.
Zmena chovania feny môže byť pre majiteľa nepríjemná, ale neohrozuje jej zdravie. Avšak zväčšenie a sekrécia mliečnej žľazy, ktoré je obvykle sprevádzané zápalom ( mastitída) je nutné riešiť podávaním antibiotík.
U psov, u ktorých sa pseudogravidita opakuje častejšie, alebo dokonca pri každom háraní doporučujem uvažovať o štenatách, ktoré môžu cyklus upraviť. Druhou alternatívou je sterilizácia (chirurgické odstránenie maternice a obidvoch vaječníkov), pretože u týchto pacientov je v budúcnosti oveľa väčšie riziko nádorov mliečnej žľazy, pyometra (zápal maternice) atď...

MVDr. Ing. Miriam Bičejová.

Jazykové okienko - Historizmy

Milí čitatelia,

už v predchádzajúcom vstupe sme si priblížili lexikologickú problematiku, spájajúcu sa s archaizmami a so zohľadňovaním temporálnosti.
Z časového hľadiska sa v našej slovnej zásobe vymedzujú i ďalšie špecifické výrazy, t.j. historizmy, ktoré sa v jazyku už nepoužívajú.
Ich zánik súvisí so zmenami spoločenských systémov alebo s úplným zánikom predmetov či javov, ktorým prislúchali.
Poznáme niekoľko takýchto jedinečných pomenovaní, medzi ktoré radíme napríklad ‒ grifeľ (nástroj na písanie); groš, päták, šesták, zlatka (platidlá); hajdúch (ozbrojený sluha v Uhorsku, dráb); dvoran (radoví člen panovníckeho dvora); hintov (koč, kočiar); išpán (najvyšší kráľovský úradník v starom Uhorsku, ktorý stál na čele župy); župa (stredoveká slovanská územná jednotka); felčiar (neodborný liečiteľ, stredoveký mastičkár).
Aj keď je otázka ich zániku nesporná, mnoho týchto výrazov sa však úplne nevytratilo z povedomia používateľov jazyka.
Potvrdzuje to aj široké spektrum literárnych diel a historizmy v nich využívané. Slúžia na charakterizáciu postáv, doby alebo prostredia, čo je jedným z magických impulzov návratnosti kedysi zavrhnutých a zabudnutých slov.
Preto rovnako i my nezavrhujme ich niekdajšiu funkčnú významovosť a vnímajme ich ako určitú známku potreby pripomenutia časov dávno minulých.

Mgr. Jaroslava Špíreková

<< 1 2 3 >>