Deprecated: Function split() is deprecated in /www/i/n/u42781/public_html/functions/fce_content.php on line 15
zabavné | Články | InfoVranov.sk
autokepaspravy info vranov
lepsi domovbazamo

Úvod / Články / Zabavné

zabavné


Letná zábava

Leto sa nám začalo skôr ako k nám stihla dôjsť Jar. Silné mrazy vystriedali vysoké teploty ..v podstate sa dá povedať, že sa budú striedať už len dve ročné obdobia, a to zima a leto. Leto je takmer pre každého, to príjemnejšie obdobie.
Obdobie dovoleniek, nasávania energie zo slnka. Muži v šortkách a tričkách, ťažšie to majú tí, ktorí musia do práce chodiť v oblekoch. Dievčatá a ženy vídať v krátkych šatách a sukniach, čo je nepochybne pastva pre každé mužské oko :) Po ťažkých pracovných mesiacoch si každý jeden z nás zaslúži oddych, pokoj a relax. Organizmus si oddýchne a my sa vraciame do práce plní elánu, s opálenou pokožkou a množstvom zážitkov z dovolenky. Lenže aj taká cesta na dovolenku a späť do obľúbených destinácií môže byť pre niektorých stresujúcim zážitkom.
A to pre ľudí, ktorí sa boja lietať. Strach z lietania je takisto istým druhom fóbie. Panika, záchvaty úzkosti, strach, nervozita, chvenie tela sú príznaky, ktoré má počas letu veľa  cestujúcich trpiacich touto fóbiou. Jej pomenovanie je tzv.aerofóbia. Panický strach z lietania sa samozrejme ako aj iné fóbie dá prekonať. Pretože určite každý z nás túži zazrieť kúsok sveta a neuspokojí sa so slnením na Domaši, či dovolenkovaním v Chorvátsku, pretože tam sa dá dostať autom. Veľa ľudí má strach z lietania. Letecká preprava zhustla a v dnešnej dobe sú letecké nehody dosť medializované, tak niekedy nadobúdame pocit, že lietadlá padajú ako hrušky. A potom nech si človek pokojne sadne do tej ,,trubice smrti,, :) Ono to nie je ako v aute, že keď sa aj niečo stane, tak vieme strhnúť volant. Už keď to raz s nami padá, tak nenarobíme nič ..a padák pri nalodení nám nedávajú :)
..jednou z možností ako bojovať so strachom z lietania je, že sa môžeme prihlásiť na kurz, ako prekonať strach z lietania. V USA je to bežné ..k nám najbližšie takýto kurz, ktorý je jednodňový,  môžeme absolvovať v Prahe. Je to letecký trenážér, ktorý nám pomože utlmiť strach, v ktorom pochopíme všetky tie zvuky, ktoré v lietadle počujeme a taktiež turbulencie. Stojí cca 7000 českých korún a mnohým, ktorí ho absolvovali pomohol.
Ak by ste aj neabsolvovali takýto kurz, a máte paniku z lietania a chystáte sa na leteckú dovolenku, tak Vám odporúčam dobre si naštudovať zvuky typické pre lietadlo vo vzduchu. V lietadle sa môžete rozptyľovať čítaním knihy, časopisu, pozeraním filmov, počúvaním hudby ..takto Vám aj skôr ubehne čas, okrem toho nebudete premýšľať nad každým zvukom, ktoré lietadlo vydá.:)
Za prekonanie strachu Vám bude odmenou nenahraditeľný pocit pri nadýchnutí sa. Nezameniteľná vôňa mora, palmy, piesok.Na dovolenke nemusíte zákonite len ležať na pláži a čvachtať sa v mori.
              
V každej destinácii je mnoho možností, či už sú to skútre, vodné bicykle alebo taký wakeskating a wakeboarding.
Pri wakeskatingu a wakeboardingu stojíte na doske, na ktorej nemáte žiadne topánky a bláznite ako nejaký surfer.
                                      
Ďalšou zaujímavou zábavkou pre Vás môže byť vodné lyžovanie. Tu je možnosť výberu, či chcete lyžovať na jednej, či na dvoch lyžiach. Rozdiel medzi vodným lyžovaním a  wakeboardingom je asi taký, že pri vodnom lyžovaní nie ste tak voľní, pretože lyža má topánku. Niečo pre odvážnejších a u nás novinkou je Flyboarding.Funguje tak, že na nohách máte špeciálnu obuv napojenú na 15-metrovú hadicu, ktorá vás spája s vodným skútrom. Ten riadi ďalší človek, ktorý ovplyvňuje tlak vody a tá vás následne vymrští do vzduchu. S atrakciou sú spojené aj rôzne efekty prostredníctvom viacerých trysiek.
               
Pre menej odvážných je Aquazorbing. Chodiť po vode nie je žiaden problém. Stačí vliezť do veľkej gule s priemerom dva metre, dať si nafúkať vzduch a posilňovať svalstvo chodením po hladine. Vzduch vnútri vydrží 20 minút, nosnosť gule je podľa inštruktora 100 kg. Parasailing si vyskúšajte pokiaľ nemáte strach z výšok. Člnom Vás vyvezú na šíre more a tam Vás pripnú k padáku a ak sa čln pohne, tak Vás vynesie do vzduchu, tak vysoko ako Vy chcete. Odtiaľ máte prekrásny výhľad na okolitú krajinu.
Takisto máte možnosť okrem týchto vodných atrakcií absolvovať rôzne poznávacie výlety. Voľba strávenia času na dovolenke je na Vás. Slovo dovolenka môžeme odvodiť od slova dovoliť :-). A je u každého individuálne, čo všetko si môže dovoliť, lebo každá ,,sranda,, samozrejme niečo stojí.
Tak, či onak podstatné je, že každý z nás si zaslúži pár dní oddychu a tak si užime tých pár voľných dní a oddýchnime si aspoň na chvíľu od každodenného stresu a pracovného zhonu a od každodenných povinností a načerpajme energiu a silu zo slnečných lúčov sladkým ničnerobením.

                                                                                                               Vaša redakcia
                                                                

Máj - Slnko, jar a láska

Mesiac máj je jedným z najkrajších mesiacov roka. Mesiac, kedy pani Zima už konečne definitívne zatvorila svoje dvere a svoje čaro nám ukazuje Jar. Celá príroda sa začína prebúdzať k životu. Lúky sa zahalia do zeleného koberca, ktorý dozdobia krásne, rozvoniavajúce kvitnúce kvety a stromy .
Ráno sa prebúdzame za sprievodu štebotania vtáčikov, ktoré nesmelo posedávajú za našimi oknami.
S májom sa nespája len prebúdzanie života v prírode, ale aj niekoľko zaujímavých a významných udalostí a tradícií.
Hneď prvý májový deň je štátny sviatok, no a iste si staršie generácie spomínajú na 1.-májové sprievody.
Iskričky, pionieri, zväzáci, komunisti, boli v ňom všetci. A bolo jedno aké bolo v ten deň počasie. Šlo sa, či bolo pekne, či fúkalo, či lialo.
Deti oblečené v modrých pionierskych rovnošatách s červenými šatkami, dievčatá mali sukne.
V rukách mávatka, papierové holubice, vlajočky, transparenty a vykrikovali sa heslá: Nech žije 1.máj; hurá, hurá hurá.
Jednou z tradícií bolo, že na 1.mája mládenci na dedinách stavali svojim frajerkám krásne, farebne vyzdobené, májové briezky, pričom si veselo pospevovali, zabávali sa a tancovali.
Hneď druhá májová nedeľa patrí tým, ktoré taktiež dávajú život; našim milujúcim matkám. Deň matiek sa začal oslavovať v roku 1923, vo vtedy ešte Česko -Slovensku, a to najmä zásluhou Alice Masarykovej, dcéry prezidenta T. G. Masaryka a emancipovanej predsedníčky Československého Červeného kríža. V 50. rokoch boli oslavy Dňa matiek v komunistickom Česko-Slovensku a ostatných proruských krajinách nahradené marcovým Medzinárodným dňom žien. Tradícia Dňa matiek na Slovensku bola obnovená až po roku 1989, kedy sa začal sláviť druhú májovú nedeľu v roku.
História Dňa matiek siaha až do obdobia antiky. V starovekom Grécku oslavovali ženu ako darkyňu života už 250 rokov p. n. l. v podobe slávností na počesť matky všetkých bohov – bohyne Rhey. Oslavy trvali obyčajne tri dni – od 15. do 18. marca. Starovekí Rimania oslavovali sviatok Matronalia, ktorý bol zasvätený bohyni Juno. Za predchodcu Dňa matiek v jeho dnešnej podobe možno považovať tzv. Nedeľu matiek (Mothering Sunday), ktorú začali oslavovať 16. storočí v Anglicku. V čase sviatku, ktorý bol stanovený na štvrtú nedeľu počas veľkonočného pôstu, sa mohlo služobníctvo žijúce v príbytkoch svojich pánov vrátiť domov k svojim matkám a stráviť s nimi deň. V novodobej histórii ľudstva sa Deň matiek dostal do povedomia na prelome 19. a 20. storočia, a to vďaka Američanke Anne Marie Jarvisovej. Po tom, ako v roku 1907 zomrela jej matka, začala viesť kampaň za vyhlásenie dňa venovaného matkám. Už o dva roky neskôr tento sviatok oslavovali v 45 štátoch USA.
8. mája 1914 iniciatíva vyústila do oficiálneho vyhlásenia druhej májovej nedele za Deň matiek Kongresom USA. Prezident Woodrow Wilson podpísal neskôr dokument, v ktorom bol Deň matiek vyhlásený za celoamerický národný sviatok. Dátum druhej májovej nedele sa rozhodli prijať za svoj takmer všetky krajiny na svete.
Tak ako aj poniektoré iné mesiace, aj mesiac máj má svoj prívlastok; máj- lásky čas.
Stará ľudová múdrosť hovorí: Dievča, aby po celý rok dostatok lásky malo, musí ho v prvý májový deň mládenec pobozkať pod rozkvitnutou čerešňou.
No v dnešnej dobe, preplnenej modernými technológiami sa na zvyky akosi zabudlo a INje tzv.štuchnutie na facebooku, dokazovanie lásky na Pokeci, či Twiteri a pod.
Láska k máju neodmysliteľne patrí. Niet divu; je krásne teplúčko.
Niet nad príjemné prechádzky po alejách kvitnúcich stromov, relax na lavičke v parku, kde máme možnosť aspoň na chvíľku si oddýchnuť od hluku mesta, od práce, či od nekonečného kolotoča domácich povinností.
Preto si užime toho, že po tohtoročnej takmer nekončiacej zime tu máme konečne teplo. Vytiahnime bicykle, kolieskové korčule a zabavme sa s rodinami, deťmi, či priateľmi.
Po dňoch a večeroch strávených v teplej deke pred telkou si v teplý májový podvečer možme konečne grilovať a opekať v spoločnosti svojich blízkych.

Deti, škola, život ...

Ani sme sa nenazdali a je tu nový mesiac; mesiac Jún.
V júni nastáva tzv. júnový alebo letný slnovrat. Dňom júnového slnovratu, t.j. 21.júna sa začína na severnej pologuli leto a na južnej pologuli zima, tak a konečne sa dočkávame času, kedy už nemusíme chodiť navrstvený ako cibule. Kabáty a bundy odkladáme do skríň a vyberáme krátke rukávy a nohavice, či sukne.

Čas, kedy už o štvrtej poobede nie je tma a my si slnečné lúče užívame takmer do večera. Čas kedy si už pomaly chystáme veci na tak dlho očakávanú letnú dovolenku.
Ako my dospelí, tak aj naše deťúrence. Ich vytúžené letné prázdniny sú takpovediac za rohom. A nám už v hlavách kolujú myšlienky, kam počas letných prázdnin. Kým my pracujeme, väčšinou trávia čas s našimi rodičmi, v letných táboroch a poniektoré len doma.
Už keď sme pri tých deťoch, tak nedá sa nespomenúť na to, že mesiac jún sa pýši prívlastkom,,mesiac detí,,. Aj preto patrí hneď prvý júnový deň sviatku našich detí.
Medzinárodný deň detí (skr. MDD) je sviatok detí, ktorý sa oslavuje v mnohých krajinách sveta. Medzinárodný deň detí sa zvyčajne, ale nie všade, oslavuje každoročne 1.júna na Slovensku, a v niektorých ďalších krajinách bývalého sovietskeho bloku sa slávi od roku 1952.


Myšlienka Medzinárodného dňa detí vznikla na Svetovej konferencii pre blaho detí (World Conference for the Wellbeing of Children) v Ženeve, v Švajčiarsku v roku 1925. Na tejto konferencii zástupcovia 54 krajín schválili deklaráciu, ktorá sa zaoberala chudobou, detskou prácou, vzdelaním a inými otázkami týkajúcimi sa detí na celom svete. Po konferencii viacero vlád zaviedlo v svojich krajinách takýto deň, s cieľom urobiť deťom radosť a zároveň poukázať na problémy týkajúce sa detí vo svete. Nie je úplne jasné, prečo práve 1. jún bol vybraný ako MDD. Avšak tento dátum je na svete najobľúbenejší, oslavuje sa vo viac ako 21 krajinách.
V tento deň je zvykom, že sa na školách neskúša.

Prvý jún sa uchytil obzvlášť v komunistických krajinách, kvôli čomu vznikla mylná domnienka, že MDD bol komunistický vynález. Avšak Deň detí sa napríklad v USA oslavoval prvýkrát už v roku 1925, a to v San Franciscu. Toľko z histórie MDD.
V súčastnosti škôlky, školy, obchodné domy, mestá atď., organizujú každoročne rôzne podujatia pre naše malé ratolesti. Rôzne súťaže, v ktorých môžu vyhrať maličkosti, tí menej úspešní tak, či onak dostanú aspoň nejaký balónik, či sladkosť, a to všetko spojené s vystúpeniami známych osobností. Cukrárne a hračkárstva praskajú vo švíkoch. A prečo to všetko? Pretože stačí tak málo a očká našich najmilších žiaria šťastím, všade naokolo sa rozlieha radosť a detský smiech.
Naše deti sú deťmi novej generácie, vyrastajú v tak modernej a pokročilej dobe. Už ako škôlkári sa dnes učia cudzí jazyk, čo je v podstate prospešné pre ich budúcnosť, päťročné deti vedia zapínať počítač. Niektorí z nás (staršia generácia) sa museli povinne podrobiť IT kurzu, keď si chceli udržať zamestnanie, pretože práca na počítači v dnešnej dobe sa berie ako samozrejmá vec. Ale ako sa hovorí: ,,človek sa učí a vzdeláva celý život,,. Aj preto mnoho starších ľudí využíva možnosť študovať na Univerzite tretieho veku. Tam si človek okrem toho, že získa množstvo nových vedomostí, dokonale precvičí mozog, spozná nových ľudí a samozrejme, plnohodnotným spôsobom naloží so svojim časom. Štúdium trvá tri roky, a po úspešnom zvládnutí týchto troch rokov je promovaný a obdrží osvedčenie o ukončení štúdia v odbore, ktorý vyštudoval.
Prečo nevyužiť šance, ktoré nám táto doba prináša? Veď život je krátky a mali by sme si ho užívať každý deň. Tešiť sa z maličkostí, už len za to, že ráno vstaneme. Ďakujme Bohu. Tešme sa z vecí, ktoré nám život dáva a nesmúťme za tým, čo nemáme. My ľudia robíme chybu v tom, že sa neuspokojíme, ani keď nám nič nechýba. Stále chceme viac a viac. Áno, je dobré byť cieľavedomý, ale všetko má svoje hranice. Občas mám pocit, že prevažná väčšina ľudí si to vôbec neuvedomuje. Žijeme vo veľmi rýchlom svete. Dni, týždne, mesiace ubiehajú ako voda.
A preto nestrácajme svoj drahocenný čas. Čas zamýšľaním sa nad nespravodlivosťou života, nestresujme sa kvôli malichernostiam, nad vecami, ktoré aj tak nezmeníme a žime! Viac myslime na naše rodiny, venujme im viac času, usmievajme sa, tešme a milujme..

                                                                                                         Redakcia info Vranov


Fóbie a iné bláznovstvá


V apríli je jeden z jeho prívlastkov – bláznivý, skloňovaný častejšie ako iné. Áno, apríl je chápaný ako mesiac humoru, no paradoxne nie vždy sa 1. apríla dejú humorné záležitosti

Knižná mánia




Dnes kniha nemá v samotnom vnímaní  takú hodnotu ako v minulosti, keď bola výnimočným zdrojom informácii a bola bohatstvom, keďže väčšina obyvateľstva si ich nemohla finančne dovoliť. Knihy boli vzácne - kto ich vlastnil, vlastnil zároveň vzdelanie. Nebolo vôbec jednoduché dostať sa k poznaniu, knihy vlastnili majetní a spoločensky uznávaní ľudia a samozrejme cirkevní hodnostári. Vzdelanie, resp. informácie  súvisiace s vlastníctvom kníh a listín boli minoritou.



Od masívneho rozšírenia internetu medzi masy a teda od prechodu používania internetu výlučne z vojenských  na masové účely, došlo ku kompletnej transformácii prístupu k informáciám. Otvorili sa možnosti a všetko, čo bolo zaznamenané v globálnej sieti, sa stalo prístupné. S touto geniálnou slobodu padla na naše plecia  aj obrovská zodpovednosť v otázke triedenia a selekcie informácii, keďže nikde nie je záruka pravdivosti a skutočnej hodnovernosti poskytovaných poznatkov. Každá jedna informácia, ktorú na internete nájdeme, musí prejsť našou vlastnou selekciou a následnou verifikáciou. Až tak sa pre nás stane použiteľnou. Výnimkou sú samozrejme texty, ktoré sú citované a odkazované na písomné zdroje a ich hodnovernosť je overiteľná. Sloboda prístupu k informáciám nesie so sebou aj zodpovednosť, pretože nie je nič jednoduchšie ako uveriť  nepodloženým faktom a výmyslom zverejneným na sieti . Mnoho ľudí ich považuje za pravdivé, na základe čoho potom mylná informovanosť podráža nohy vede  a inštitúciám, ktorých dôveryhodnosť  je tak dehonestovaná. A máme tak na svete samoliečiteľstvá, hypochondrov múdrejších než zástup lekárov, vymývanie mozgu cez sociálne siete, kradnutie identity, prerod detí do počítačových superhrdinov vyskakujúcich z okien  a množstvo ďalších „spoločenských chorôb“ spojených s fikciou a klamstvom.

Touto dávkou informácii som sa chcela dopracovať k pochopeniu nenahraditeľnej hodnoty knihy. Marec je mesiacom kníh už od roku 1955 a išlo  o vlastne reakciu komerčných predajcov kníh na nízky dopyt  v kníhkupectvách práve začiatkom jari. A tak je marec symbolom kníh a impulzom k ich nakupovaniu. Čítanie kníh sa podceňuje, no pre mňa osobne znamenajú súčasť života, pohody  a vlastného sveta vytvoreného pri čítaní. Kniha nám totiž dáva možnosť vytvoriť si v mysli vlastnú podobu  hrdinov, našu originálnu víziu, dokonca ide o prepracovaný vlastný systém príbehu  v myšlienkach. Čo je geniálne. Sledovanie filmu  vytvorí všetko za nás, aktivita našej predstavivosti je nepatrná a lenivie. Vnucuje nám svoju predstavu, a preto je pre mňa čítanie knihy istým ponechaním si „vizuálnej svojprávnosti“. Množstvo detailov nezachytených filmom, resp. obrazom je prepracovaných do špiku práve v knihe. Výhovorka, že knihy nevedia zaujať dnešného mladého človeka neobstojí, a to hlavne pri skvelých autoroch ako Paulo Coelho a Maxim E. Matkin, ktorí sú možno neporovnateľní, ale o to viac rozširujú možnosti čitateľa. Skvelý spisovateľ a filozof Paulo Coelho je pre mňa favoritom a jeho knižná tvorba je hodnotou nevyčísliteľná. Každý titul od Alchymistu; Jedenásť minút; Piatu horu; cez titul Veronika sa rozhodla zomrieť; Brida; až po  obdivuhodný   Záhir a mnoho ďalších,  je obrovským kusom poznania psychologického pohľadu na vzťahy, ľudí a na najkomplikovanejšie zákutia života. Coelhova knižná zbierka má vzácne miesto v mojej knižnici. Odporúčam každému. Takisto Maxim E. Matkin dokáže zaujať bezprostredným oslovením vecí skutočným menom a odhaľuje neprikrášlene, až oceľovo vzťahy žien a mužov a ich kombinácie. Výnimočne dobré sú tituly – Láska je chyba v programe; Mexická vlna; Miluj ma ironicky; Polnočný denník. Dávam do pozornosti aj jeho aktuálnu novinku - Žiadne prudké pohyby. Takisto sa s Vami rada podelím o knihy, pri ktorých som si priala, aby neskončili a pri posledných stranách som zúfalo túžila aspoň po 50 ďalších. Pri takých knihách sa šetrí každou stranou:  William Paul Young – Chatrč; Eric Segal – Lekári; Paulo Coleho – Záhir, Piata hora, Alchymista; E L James - Päťdesiat odtieňov sivej;  Michael Palmer - Sesterstvo, Ron Hall, Denver Moore  - Rovnako iný ako ja; Arthur Hailey – Liek; Eva Bacigalová – Čistá nuda; Hans Killian Za nami je len Boh s podtitulom Chirurg spomína. Je ich omnoho viac, no práve tieto vo mne rezonujú najviac. Neuvádzala som tiež sfilmované svetoznáme kultové tituly. Názorové hodnoty mi prevrátila predovšetkým kniha  Chatrč, ktorá dokázala poskytnúť argumenty v otázke viery, ktoré som hľadala a ktoré hľadá väčšina ľudí. Podstatné je vydržať pri čítaní až dokonca a nenechať sa odradiť formou, akou je podstata a hĺbka myšlienky písaná.

Využite mesiac marec na objavovanie svojich vlastných predstáv, požiadaviek, odhaľte svoj vkus, to čo máte radi a vrhnite sa na knihy. Nájdete svet, ktorý je odrazom Vás a obohatíte svoj život o veľké množstvo životných múdrosti, vďaka ktorým mnoho pochopíte a zlepšíte tak možno aj kvalitu svojho pohľadu na život a život samotný. To všetko totiž dobré knihy dokážu.

Vaša redakcia

Blíži sa MDŽ!



Nápad oslavovať Medzinárodný deň žien vznikol na Medzinárodnej ženskej konferencii, ktorá sa konala v Kodani. Ako dátum tohto sviatku bol stanovený 8. marec na počesť veľkého štrajku 40 000 newyorkských krajčírok z textilných tovární, ktorý sa konal v roku 1908. Tieto bojovali za zrušenie desaťhodinového pracovného času, proti nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam. V roku 1975 bol MDŽ oficiálne uznaný OSN.

Prvý sviatok MDŽ v ČSR sa konal v roku 1921 a o rok neskôr nadobudol už masový charakter. Počas socializmu bola sviatku žien venovaná výnimočná pozornosť, nemohlo sa stať aby nejaký muž zabudol. Chlapi 8. marca obdarúvali nežnejšie polovičky kvetinami a vyznávali im lásku hoci len karafiátom. Ani v práci a firmách nezostali ženy nepovšimnuté, konali sa rôzne akcie a oslavy na počesť žien. Po páde režimu upadol sviatok do zabudnutia, aj keď si to nezaslúžil. Zatienili ho zahraničné sviatky, ktoré nesiahajú Medzinárodnému dňu žien ani po  členky. Ženy si zaslúžia úctu, minimálne jeden deň v roku, čo je v porovnaní s tým ako skrášľujú svet nepatrné. Ženy sú nežné bytosti, ktoré majú ale psychickú silu zvládať rany osudu, či je to ťažký osud rodiny, ochorenia detí; fyzickú vytrvalosť starať sa o domácnosť aj s bolesťami hrdla, brucha a čohokoľvek. Ženy sú vytrvalé a empatické, vedia pohladiť dušu a vypočuť. Aký by bol svet smutný bez emócii, ktoré svetu ukazujú. Robia život krajším, najmä keď rozvinú svoju ženskosť do toho najkrajšieho  a jedinečného  - dajú svetu dieťa. Bez žien by nebolo života a teda ani úspešných mužov...

Preto drahí muži, nezabudnite na malé-veľké ženy v okolí a prejavte im úctu bozkom, kvetinou,  alebo aspoň slovom ďakujem. Určite  Vám to 100 násobne vrátia.








Vaša redakcia

Láska/Love/Liebe/Amore/любовь /Afección...




Mesiac február je kompletne preplnený láskou, keďže 14. deň tohto  mesiaca patrí zaľúbencom. Sviatok svätého Valentína postupne prenikol aj k nám na Slovensko a tisícky párov v tento deň prejavuje najrôznejšími spôsobmi lásku k blízkej, alebo menej blízke osobe v očakávaní, že sa blízkou stane.




Podstata sviatku sv. Valentína siaha do obdobia vlády cisára Claudia II, ktorý propagoval názor, že neženatí vojaci sú v boji výkonnejší  a tvrdší. Manželstvo a manželské radovánky  údajne bránili vojakom vykonávať  vojenskú službu príkladne. Na margo čoho zakázal sobášenie, a keďže v tejto dobe neuposlúchnutie znamenalo istú smrť, bol to  zákon. No aj napriek tomu sa našiel niekto, kto považoval ľudský cit - lásku a túžbu po manželstve za posvätnú a hodnú risku. Valentín - pohanský kňaz obrátený na kresťanskú vieru, považoval cisárov dekrét za porušenie božích zákonov, a tak oddával milencov tajne. Valentína dohnali pohania za tieto činy do väzenia a popravili ho 14. februára roku 269. Legenda dodáva, že Valentín zanechal pred smrťou dcére žalárnika, s ktorou sa spriatelil, lístok s vyznaním svojej náklonnosti. A práve tu je odkaz z histórie – odkaz s vyznaním lásky. Kartičky s odkazmi  - ľúbim ťa, zaplavili celý svet a sú súčasťou tohto dňa, kedy by mali padnúť zábrany a ostýchavosť v mne lásky. Toľko teória. V praxi sa 14. február preklenul do komerčnej podoby a aj keď sa v pozadí blysne láska, jej podstata v tomto sviatku zaniká a stáva sa len prostriedkom k dosiahnutiu zisku. Status lásky si ale finančný podklad nezaslúži. Je príliš hodnotná  a peniaze ako jej dôkaz, len svedčia o plytkosti jej vnímania. Už samotný pocit, že niekoho milujete je neuchopiteľný, nedá sa vyvážiť ničím iným než láskou toho druhého. Rovnovážny stav je samozrejme stav ideálny. Ak Vám Vašu lásku nevyváži nikto, je to samozrejme menej príjemná stránka lásky. Ale každopádne je potrebné uvedomiť si, že by bolo smutné nezažiť motýliky, alebo podobný vibrujúci hmyz  v bruchu. Takisto podlomené kolená a pocit horúčavy ako v chrípkovom stave. Aj keď to môže vyzerať  skôr ako indikácia chvíľkovej virózy než láska, je to láska. Presnejšie pocit zaľúbenia, ktorý zablokuje ostatné zmysly ako chuť (príchuť možnej zrady) zrak ( triezvy pohľad), sluch (vnútorný hlas neistoty), čuch (vycítenie klamstva) a hmat (dotyk pretvárky). Precitnutie môže byť fackou reality, alebo podmienkou na vznik ešte čohosi krajšieho – skutočnej lásky. Lásky, ktorá neznamená opantanie, ale číry pohľad do duše toho druhého. Myslím lásku, ktorá sa objaví po rokoch, keď  milujúcu osobu poznáte ako vlastnú dlaň, keď nemusí hovoriť a vy viete, čo kričí zvnútra, keď akceptujete chyby svojej polovičky a ľúbite aj s nimi, keď ste ochotní pre druhého vzdať sa všetkého, pretože všetko máte v jeho stelesnení. Iste, že láska nie je len presladená a sú aj prekážky a krízy, no žiadna ruža nekvitne celý rok. Je potrebné zažiť poriadnu hádku, zažiť  problémy a krízový manažment vzťahu, ako inak by sme vedeli, či láska bola skutočná a či stála za to. Ako inak by sme vedeli, či láska až za hrob nezlyhá pri prvej potrebe kompromisu.  Ľúbiť sa nedá s podmienkou, ľúbiť sa má bezvýhradne. A ak to nejde, tak to nejde, hľadajte ďalej. Rovnako by sme sa nemali niekým nútene meniť, niekde totiž určite existuje niekto, kto nás bude akceptovať a milovať takých, akí sme. A nezažiť to všetko okolo lásky by bola škoda. Preto berme sviatok sv. Valentína ako príležitosť k pochopeniu skutočnej podstaty lásky a dokážme ju slovom, skutkom, niečím úprimným a nie niečím merateľným eurom. Možno aj to bol odkaz Valentína transformovaný súčasnou dobou.


To, či je postupná „amerikanizácia“ celého sveta skutočne nutná prenechám na názor každého z Vás. Možno by sme nemuseli slepo prijímať  každý zahraničný sviatok len preto, aby sme neboli príliš slovenskí. Avšak sviatok sv. Valentína je o láske, nie o národe, ani politike. Jeho podstata nepoukazuje na rozdiely, ale na spoločnú podstatu ľudí. Takže americký/neamerický, hlavne je  ľudský.


Šťastné nové začiatky!





      Koniec sveta nenastal, keďže čítate tento článok. Síce  v čase jeho písania bolo 17. decembra, ale to je teraz nepodstatné. Takže ak 4 dni po napísaní koniec sveta príde, tak, či onak  si to neprečítate a nezistíte, že som sa mýlila. V prípade, že ľudstvo prežije a apokalypsa nenastane, rada by som ľudstvu, všetkým čitateľom a priaznivcom mesačníka info Vranov, zapriala šťastný Nový rok 2013!
Väčšinou sa želá  zdravie, šťastie a láska. K týmto trom majákom nádeje pripájam  ešte veľa odhodlania, pretože tento svet patrí víťazom. Ľuďom, ktorí sú rozhodnutí dosiahnuť svoje ciele a sú odhodlaní  napísať svoj osud vlastnou rukou.

     Január je  nový začiatok, šanca robiť veci inak. Ľudia si dávajú rôzne predsavzatia a záväzky, ktoré chcú v novom roku  naplniť. Ja osobne si záväzky nedávam, a to z jednoduchého dôvodu – nikdy ich nenaplním a keďže nechcem byť sklamaná z faktu, že sa mi to nepodarilo, tak si pre istotu záväzok ani nedám. Zároveň môj obdiv patrí každému vytrvalcovi, ktorý od Nového roku skutočne prestane fajčiť, urobí si vodičák, schudne 10 kg, zmení sa k lepšiemu a podobne krásne záležitosti. Vôľa takýchto ľudí je obdivuhodná a tak nám želám aj vytrvalosť.  Všetkým, ktorí majú z nových začiatkov a budúcnosti strach, želám veľa optimizmu, a tiež pridávam odkaz, že každý sa obáva budúcnosti. Nikto v podstate nevie, čo príde, či sa nám život v nasledujúcom roku posunie k lepšiemu, alebo naopak, k horšiemu. Nový rok je risk pre každého, no aj napriek tomu ho oslavujeme. Veríme totiž v lepšie zajtrajšky. Vítame ich otvorenou náručou a fľašou šampanského, veríme, že ako na Nový rok, tak po celý rok. Celé tajomstvo je vo viere, že nás v roku 2013 čakajú lepšie veci. A myslím, že ak si za svojimi lepšími zajtrajškami pôjdeme odhodlane, skutočne nastanú.
Nám všetkým taktiež želám veľa sily, ktorú potrebujeme. Silu držať hlavu hore, aj keď je ťažká a klesá dolu, silu držať sa vzpriamene, aj keď nás ohýbajú problémy. Občas v živote nastanú chvíle, keď chceme zastať a nepohnúť sa, alebo sa schúliť do klbka a ostať sedieť na mieste.  No to si nemôžeme dovoliť, pretože zastať a nehýbať sa od strachu, nie je riešenie. Pohnime sa dopredu, alebo dozadu, doprava či doľava, hlavne nezostaňme stáť. Akýkoľvek smer je smer, a radšej risknúť omyl ako dôsledok činu, než nečinnosť ako dôsledok strachu.
Ďalej želám veľa sebadôvery. Môže nám veriť celý svet, a aj tak to nemusí stačiť, pokiaľ o tom nie sme presvedčení my. Verme svojej osobnosti, nepodceňujme samých seba. Nájdime svoju hodnotu a obhájme ju nie len pred inými, ale hlavne pred sebou.
Taktiež želám ľuďom mnoho férovosti voči ostatným. Každý podraz sa nám raz vráti, či už v skrytej, alebo rovnakej podobe. Buďme fér, ľahko sa totiž môžeme dostať do fázy, keď nás zvnútra zožerú výčitky svedomia zatieňujúce akýkoľvek pocit šťastia.
Na záver nám želám, aby sme sa v Novom roku naučili ďakovať. Jednoduché prosté slovo vyjadrujúce pocit vďačnosti. Kam sa vlastne podelo? Ľudia si z jedného dňa na druhý prestali ďakovať a tak vlastne nie je dôvod robiť niečo navyše. Na čo aj, keď nepríde žiadne zadosťučinenie. Niekedy príde ďakujem tak nečakane, a natoľko poteší, že sa oplatí posunúť ho ďalej. Viem, že za službu každý čaká viac finančné poďakovanie ako slovné, ale občas nezaškodí vysloviť ten archaický výraz a pohladiť tak dušu toho druhého.

No najpodstatnejšie je mať vedľa seba ľudí, ktorých máme radi, ktorí nám dávajú zmysel bytia, kvôli ktorým sa oplatí veriť, že rok 2013 bude krásny a úspešný. Keď pre nič iné, tak aspoň preto, že v ňom budú s nami naši milovaní . A takú víziu Nového roka, ja osobne, beriem!

Šťastný Nový rok 2013 želá celá redakcia info Vranov.


Tichá noc, svätá noc...




December je bez pochýb jeden z najkrajších mesiacov.  Nie kvôli klzkým chodníkom, ani zamrznutým oknám na aute, ale samozrejme vďaka 24. decembru, ktorý značí Vianoce. Magické, krásne a duchovné.

Vianoce jednoducho musíte milovať! Znamenajú kombináciu toho najkrajšieho, čo svet ponúka, na čo počas celého roka nemáme čas. Počas tých pár dní máme šancu prejaviť všetky emócie, ktoré sme vo víre pracovných povinností odkladali bokom. Buď na ne nebol čas, alebo sa na ne proste zabudlo. Prechádzame životom z dňa na deň rýchlosťou svetla, nestíhame sa usmievať, prejaviť súcit kolegovi v zamestnaní, len preto, že sa to nehodí. Nedarujeme bezdomovcovi euro do čiapky len preto, že si za svoj osud môže sám. Nezájdeme k starým rodičom na čaj len preto, lebo nás otravuje ich sté  opakovanie príhod z mladosti. Až jedného dňa zastavíme, alebo, čo je horšie, niečo  nás zastaví a my zistíme, že všetko, čo sme odkladali na neskôr stratí zmysel. Pretože ľudia, s ktorými sme nestíhali byť, tu už nie sú. Nepretržite odkladáme všetko na neskôr a nakoniec to „neskôr“ ani nemusí nastať. Sme v dobe označovanej tiež  ako hektická. No stále viac sa presviedčam, že je viac než hektická, je neúprosne rýchla a život nám tak preteká cez prsty. Pracujeme od rána do noci a nezostáva nám čas ani na rozprávku pred spaním. Náhlime sa za lepším životom a peniazmi tak neúprosne a rýchlo, až nám celý ten život utečie a my si peniaze ani nestihneme užiť. Všetko šetrenie peňazí na hračky pre deti stratí zmysel, keďže medzi tým stihnú dospieť. Aj keď nás doba núti nespomaľovať, mali by sme ubrať. Aspoň počas Vianoc. Veď Vianoce sú takou skvelou príležitosťou vyhradiť čas na lásku a rodinu.  Aj keď vytvoriť  úplný pokoj počas Vianoc asi nie je možné, pretože paradoxne v deň pokoja prihorí kapor, vnúča nechtiac otvorí 12 ročnú whisky ešte pred večerou, ocino sa zatúla k švagrovi na dlhší čas než sľúbil, svokra lamentuje nad nedosolenou kapustnicou a starký to už nemôže počúvať, tak si dá o pol deci viac. Aj toto všetko sú Vianoce. Aj hádka s bratom, aj vypnutý prúd, aj pokazená rúra. A vtedy je naozaj ťažké užívať si to krásne duchovno vo vzduchu. Hlavné je nepodľahnúť nervozite a uvedomiť si, že to všetko je tu z iného dôvodu. Zmysel Vianoc je v oslave narodenia Ježiška, v oslave viac ako 2000 ročného príbehu ľudstva. Vianoce sú tradície, pečenie koláčov, polnočná omša,  prekrásne koledy i zdobenie stromčeka, ktorý nemusí padať na zem od množstva drahých ozdôb. Práve naopak, čím tradičnejší, tým krajší. Moderny si užívame predsa po celý rok a Vianoce si zaslúžia, aby boli tradičné. A to najmä vtedy, keď každá ozdoba v sebe skrýva príbeh, vtedy, keď po stýkrát Libuše Šafránková dokáže, že aj staré môže byť viac než dobré. Vianoce sú, keď opakujeme text rozprávok spamäti, keď sa stýkrát smejeme pri Mrázikovi a vysvetľujeme deťom, že to pochopia, až vyrastú. Vianoce znamenajú tiež plač, keď je potrebné zabiť kapra, no zistí sa, že deti mu dali meno Nemo a potom niet osoby, ktorá by bola za „nemovraha“. Pre mňa sú Vianoce, keď rozvoniavajú hríby v kapustnici, keď starká pripraví hriatvo a spomína pečenie oplátok. Čím to je, že bez týchto vecí by sme ani nevedeli, že sú Vianoce? Myslím, že práve spomienky z toľkých prežitých Vianoc v nás vytvoria ten krásny pocit, keď už len pri pomyslení na Štedrý večer prekypujeme láskou. A práve preto by sme mali pracovať  počas sviatkov na zážitkoch tých druhých, na zážitkoch tých, ktorých milujeme, aby sme práve im vytvorili z prežitých chvíľ spomienky. A ak toto dokážeme, môžeme si byť istí, že dobro nevyhynie, pretože darujeme svojím blízkym ten najkrajší dar – potešenie z Vianoc.
Isté kultúry veria, že až  umrieme, všetkých nás tam hore počká otázka, pričom odpoveď na ňu rozhodne, či pôjdeme do raja, alebo do zatratenia. Tou otázkou je, či sme aspoň raz v živote niekoho urobili naozaj šťastným. Ak ste to v tomto rýchlom svete nestihli, tak je najvyšší čas, pretože už nikdy nepríde možnosť vrátiť akýkoľvek vzácny moment späť.
Celá redakcia želá tie najkrajšie Vianoce! Zároveň ďakujeme za priazeň a prejavenú vernosť.

Vaša redakcia info Vranov.





Okovy dokonalosti



 

Často premýšľam nad nami, ľuďmi. Sme najinteligentnejšie tvory obývajúce planétu a predsa niekedy konáme na hranici IQ akéhokoľvek živočícha. Prečo? Pretože akýkoľvek živý tvor, ktorého inteligencia je obmedzená na vykonávanie základných funkcií a potrieb vie, že ak je hladný, musí sa najesť. Tak to funguje...

Ľudia však žijú v spoločnosti. A tá nasadila šablóny perfekcionizmu, do ktorých sa za každú cenu snažíme dostať. Bez ohľadu na to, či cena za ich dosiahnutie uráža našu ľudskú inteligenciu. Často sa zamýšľam nad tým, kto vymyslel pravidlá, za ktorými sa ideme uštvať. Samozrejme že ide o médiá, módny priemysel, kozmetický priemysel atď atď. Denne sledujeme nové požiadavky na nás, ľudí, ako byť perfektní. Obálky módnych časopisov, obrazovky TV, internet, reklamy, billboardy kričia ako má vyzerať dokonalosť. Výška 170 cm, váha 45 kg a miery 80-60-80. Uvádzame číselné miery takmer ako na výrobu figúrok. A my nimi skutočne aj sme. Každá žena sa denne stretáva s požiadavkami ako má vyzerať , dlhé krásne blond vlasy, veľké oči, veľké prsia,  veľké pery. A ženská časť populácie má z toho tak akurát jednu veľkú úzkosť, pretože to jednoducho nejde. Nejde to zariadiť tak , aby sme boli vymodelované. Denne vidíme na každom kroku perfektný odraz vlastného ja. A každá z nás ho chce dosiahnuť. Najhoršie je, že spoločnosť, a teda my všetci sme vízii dokonalosti uverili, a preto požadujeme, aby ľudia vyzerali tak, ako je to nastavené. Ťažko potom bucľatá, nižšia žena s ryšavými vlasmi, krivým nosom a celulitídou ťažko vysvetlí manželovi, že tie krásky v časopisoch a na obrazovke sú len ilúziou... Že sú to kilá make-upu, umelých vlasov, rias, nechtov a implantátov a peňazí z reklamy. Mladé dievčatá prepadajú depresiám ak „vystupujú z radu“, ba čo je horšie, týrajú vlastné mladé telá diétami, prepadajú anorexii, bulímii. Prečo? Lebo sa tak príšerne boja, že nebudú perfektné. Teraz sa vrátim k úvodu môjho článku. Ak je živočích hladný, naje sa. Tak to funguje. Avšak najinteligentnejší tvor na Zemi hladuje, aby bol štíhly. Honba za dokonalosťou absolútne zosmiešňuje status ľudskej múdrosti. Lifestyle nám udiera na naše premúdrené mozgy. Máme určené triedy, rady, značky...O áno, značky, takmer som zabudla. Dnes už neznamenáte nič  pokiaľ nemáte značkový parfém, tenisky, kožuch, kabelku, topánky. Cenou oblečenia sa zaraďujeme kam patríme. A každý chce ukázať, že patrí čo najvyššie. Všetci, vrátane mňa, sme presýtení predsudkami. Súdime ľudí podľa oblečenia. Deti neradi chodia do školy, lebo tam naň ukazujú „značkoví spolužiaci“ prstom, keď nevlastnia najnovší ipod, či mobil. Najsmutnejšie je, že rodičia používajú svoje deti na to, aby ukázali svoju zámožnosť a netušia, ako tým kazia charakter svojich detí. Už od mala ich formujú pocitom, že značka robí človeka. Kde sa to všetko vzalo? Ako je možné, že sme tomu tak podľahli? Sú tie značkové handry, za ktoré míňame majetky skutočne tak potrebné? Nerobí človeka človekom jeho charakter? Nerada súdim, a ani to nemám v úmysle, pretože aj moja osoba patrí do víru šablón predsudkov, tiež míňam peniaze na drahé topánky, parfémy, kabelky... Na druhej strane som pyšná, že si to aspoň dokážem priznať, no  nie som pyšná na to, že som podľahla, ale zrejme to inak nejde. Musíme kráčať s davom aby nás nevykoľajil. Tak si aspoň skúsme uvedomiť, že život je o niečom inom, že šťastie je niekde úplne inde než v nákupných centrách, že ženy môžu byť krásne aj keď nie sú ako barbie, a že dokonalosť je príšerne nudná!

Narodili sme sa, aby sme boli výnimoční, nie aby sme boli ako kurence na páse. Tak nebuďme zvieratá, ale buďme najinteligentnejšie tvory na Zemi, rešpektujme sa navzájom, a pochopme konečne, že ani tá najkrajšia handra z nás nevykúzli krásnu bytosť. Ľahko sa totiž môže stať, že vyjdeme z módy. Patetické, ale pravdivé. Takže veľa uvedomenia a sebakritiky nám ľuďom a veľa tvorivých nápadov textilným a módnym reťazcom, aby mohli aj naďalej tak krásne zarábať na našej perfektnej múdrosti . :-)





 {FB::LIKE_BUTTON}
    {FB::COMMENTS} 

Dajte ľuďom chlieb a hry!






    Októbrom začína druhá tretina jesene, a jeseňou sa mení nie len príroda a počasie, ale aj ponuka našich televíznych staníc.  Logicky, ľudia sa v chladnom počasí čoraz viac uchyľujú k obrazovkám, a tak komerčné a Bohužiaľ, už aj verejnoprávne televízie rozbaľujú nádielku populárneho formátu a to reality show.

               Princípom reality show je centrálny pojem realita – t.j. zobrazovanie skutočnosti, reality  bez prifarbovania, nadsázky a fikcie. Reality show majú zobrazovať skutočný reálny obraz, výsek života, deja v mediálnom prostredí. Toľko definícia.  Keď sa na princíp reality show pozeráme v rozmedziach definície, tak možno tvrdiť, že počiatkom tohto formátu je realita samotná, a tak prvým pokusom o „reality show“ bol film - Príchod vlaku na stanicu v La Ciotat bratov Lumiérovcov – možno ho považovať za začiatok cesty médií za zobrazením takej reality, aká v skutočnosti je. Išlo o kamerové zachytenie prichádzajúceho vlaku na stanicu, ktorého premietnutie v kine vyvolalo paniku z obavy, že ide o skutočný vlak rútiaci sa na ľudí v kine. Ak siahneme do hlbšej histórie, musím spomenúť gladiátorské zápasy, alebo rímske hry. Už v tej dobe bol hlad po emóciách, skutočnosti a hrách. Tri zložky, ktoré sú základom reality show, resp. reality game show (pôvodný názov reality show, ktorých základom bola hra). Už vtedy vyhlásil rímsky cisár (ani sám netušil akú univerzálnu a storočia prekračujú myšlienku): „Dajte ľuďom chlieb a hry a budú Vás milovať!“ Odjakživa až doteraz ľudstvo baží po emócii. Neskrývanej, úprimnej, dramatickej. Bez ohľadu na následky, dôsledky emočného vypätia osoby, ktorej sa to týka.  Ďalšou zastávku, a teda krok k reality show ako ich poznáme je wrestling. „Všechno je jenom jako“ Neil  Postman. Pozoruhodná je sila vnímania človeka, a to faktu, že všetko je iba ako, teda všetci diváci wrestlingových zápasov sú oboznámení, že ide iba o predstieraný súboj, ale aj napriek tomu dokážu hrať rolu diváka tak presvedčivo až vznikajú reálne emócie. A aj napriek/možno vďaka tomu faktu, sa wrestling teší obrovskému diváckemu záujmu. Je však prinajmenšom diskutabilné, aká je v skutočnosti inteligencia národa...?! Hrať hru spolu s niekým, kto sa mláti na javisku  „jenom jako“... Spoločnosť miluje hry a hra je základný prvok reality show.

Prvou reality show bola relácia The American Family (program vysielala tel. stanica PBS v roku 1972 a televízni tvorcovia v ňom sledovali osudy jednej americkej rodiny, v ktorej vyrastal homosexuál), ďalej to bol The Real World (program uvádzaný v 90-tych rokoch hud. stanicou MTV, zaznamenávajúci každodenný život niekoľkých mladých ľudí v ohraničenom priestore). Potom Reality show prerazili aj na Slovensko. Začiatky patrili pokusom Jozefa Pročka so Skrytou kamerou, Jožo Pročko pokúša, Nikdy nehovor nikdy atď. Práve fenomén skrytej kamery vzbudil záujem publika o bezprostredné pocity, teda o bezprostredné emócie. Skrytá kamera však podľa psychológov je nie len bezprostredným zrkadlom emócií, ale aj bezprostredným narušením súkromia.

Následne prišli na obrazovky TV formáty ako Big Brother, Vyvolení, Mojsejovci, Dievča za milión, atď atď až sme vo fáze, že každý TV program naberá tvár reality show. Modré z neba – emočná explózia, Reflex, Bez servítky, Výmena manželiek, Superstar, Slovensko má talent, 112, Extrémne rodiny, Farmár hľadá ženu, Farma, Master chef a veľa dalších. Keď to menujeme takto naraz, zdá sa to ako invázia...Kde sa stratili plnohodnotné formáty? Týmto všetkým sa nechávame kŕmiť a ešte si pochvaľujeme ako nám to chutí. A ani si neuvedomujeme že je to nič viac ako  skrytejšia forma cenzúry a brainwashingu (vymývanie mozgu, vnucovanie typu programu). Dennodenné pravidelné dávky ľudských emócií, tragédií, vulgarizmu, či bez zábranového posúvania hraníc na TV obrazovke! Sledujeme ľudí v klietkach, na  farmách a bavíme sa na bežnom ľudskom konaní aké robíme my doma bez kamier každý deň. Skutočne výnimočný námet na TV program. A vraj, že nie sme ovce...






Septembrová investícia...





        Obdobie,  keď končí leto a mesiacom september začína jeseň, je stále zvláštne. Prinajmenšom melancholické, keďže končí bezstarostné obdobie plné zábavy, horúcich letných nocí, koktejlov a párty a začína pokľudné, stereotypné obdobie, ktoré upokojí všetko naokolo. A hlavne nás...

           Ja osobne vítam tú zmenu,  keď sa život opäť dostáva do starých koľají, keď prvýkrát vytiahnem zo skrine teplú deku, uvarím si pomarančový čaj a letné grilovačky nahradia filmové večery.  Jeseň prináša nielen  dážď a chlad, ale aj istú zodpovednosť, ktorá v lete akosi nie je nutná. A keď sme pri zodpovednosti, súčasťou jesene je začiatok školského roka. Základné, stredné a vysoké školy... To všetko sa automaticky viaže na september. Študenti sa vracajú do lavíc, katedier, prednáškových miestností. Znova začína kolobeh povinností, učenia a odopierania. Aj keď  dnešná doba stále viac spochybňuje zmysel vzdelania, nemyslím, že jeho sila sa vytratila. Aj keď kvantita preberá kvalitu a takmer každý je dnes otitulovaný spredu, zozadu a ak by to šlo aj zboku, stále je na Slovensku vzdelanie komoditou. Je ťažké v tom obrovskom množstve škôl a odborov, ktorých názvom občas ani nerozumieme, nájsť smer, ktorý má skutočne v spoločnosti význam a prínos. Všetci sa zhodneme, že teoretický výskum praktického vplyvu múch  na listovú žilnatinu asi spoločnosti veľa nepomôže, ale istotne je to cesta k ľahkému titulu. Avšak niektorí ešte stále nepochopili, že význam titulu nie je o ošperkovaní mena, ale o tom, čo s ním dokážeme, a či s ním dokážeme viac ako bez neho. Ak nie, tak sa jeho zmysel stratil. Koniec koncov ide len o správnu kombináciu osobnej inteligencie a písmeniek, ktoré by mali byť znakom štúdia. Následne štúdium by malo odomknúť možnosti a osobná inteligencia človeka by ich mala nakopnúť. A to, či život uchopíte správne a naplno Vám žiaden titul nezaručí. Čím by som chcela vyzvať všetkých študentov k tomu, aby dobre zvážili svoj výber. Aby neskončili s krásnym Ing. ale s nižšou mzdou ako možno šikovnejší sused bez titulu (čo podotýkam, neznamená menej inteligentný) ale s nápadom za milión. Nikdy sa teda nepýtajte samých seba, čo chcem študovať, ale čím chcem byť – a tomu je potrebné prispôsobiť školu. Zároveň skladám klobúk pred všetkými šikovnými a úspešnými ľuďmi, ktorí to v živote dotiahli ďaleko aj bez zhluku písmenok pred menom, a to pomocou sily osobnosti. Poznám ich viac a vážim si ich. Takisto si myslím, že vôbec nie je v spoločnosti nutný stav titulovej tiaže. Vôbec nepotrebujeme mať populáciu výlučne vysokoškolskú. Načo aj? Veď prirodzene sa povolania a služby  delia 50 na 50 na tie, ktoré si vyžadujú vyššie, povedzme teoretické vzdelanie a ktoré nie. Čo neznamená, že sú menejcenné, práve naopak, sú rovnako potrebné. Ja osobne nepotrebujem, aby mi kuchynskú linku vyrábal inžinier podľa nákresu s deriváciami a vzorcami  a kadečím narysovaným. Stačí až mi urobí praktickú, krásnu, umeleckú prácu šikovnými rukami. Rovnováha a vyváženie je potrebné aj v spoločenskej oblasti akou je vzdelanie a školstvo. No najprv si to musia uvedomiť ľudia a to aj tak, že študentovi absolútne nepoznaného odboru, ktorý absolvuje zopár skúšok o obsahu 1 A4 = 1 skúška pridelíme rovnaký titul ako študentovi práva, ktorý pre istotu ani nepozná počet strán zodpovedajúcich 1 skúške, inak by sa asi zbláznil. Nie je teda vzdelanie ako vzdelanie, titul ako titul....

          Každopádne je vzdelanie investíciou a pokiaľ je aj uplatnené, tak nenahraditeľnou investíciou. A aj keď dnešná spoločnosť radšej investuje do nehnuteľností, krásy, mladosti a briliantových náušníc, stále sa nájdu tí, ktorí investujú do „najhnuteľnejšej“ veci a to seba. Do vzdelania, do budúcnosti, a hýbu tak najhnuteľnejšou komoditou a to ľudskou osobnosťou. Tak teda prajem  veľa síl v nasledujúcej septembrovej burze!

Vaša redakcia





    {FB::LIKE_BUTTON}
    {FB::COMMENTS}  






Dovolenkové "vychytávky"





           Keďže dovolenkové obdobie ešte stále trvá, rozhodli sme pridať zopár čerstvých tipov ako lišiacky obísť dovolenkové trable a to z vlastných skúseností celej redakcie.

Keďže ideálne je "vziať" každú vec postupne od začiatku, nebudem sa brániť starým zvykom a „začnem“  teda aj ja od začiatku.

Balenie. Žiadna šanca vysvetliť akejkoľvek žene, že nemusí baliť na každý večer iné šaty, topánky a kabelku...Tak aspoň dbajte na fakt, že väčšia časť leteckých spoločností má hranicu 20 kg, aj keď nepísaným „pravidlom“ je, že 3 kg navyše sú ešte tolerované.  No prehnať túto váhu sa nevypláca, resp. vypláca niekoľko 100 eurami z vašej peňaženky. Preto sa oplatí nakúpiť cestovné balenia kozmetiky, šampónov, krémov, takisto božský vynález sú prenosné skladacie žehličky, fény a iné na prežitie nevyhnuté záležitosti.

Opaľovacie krémy. Odporúčam vziať toľko, koľko unesiete, keďže v subtropickom a o to viac v tropickom pásme sa dokáže Európan spáliť v priebehu 1 hodiny. Pribaľte aj faktor 50 a to najmä na tvár, nos, uši, pery a chodidlá, teda pri spálení najbolestivejšie a najchúlostivejšie miesta. A verte, že radšej nakúpiť na Slovensku, ako preplácať v hotelových rezortoch krém aj s 10 násobnou prirážkou! Presne preto som platila na dovolenke za krém tmavomodrej tradičnej značky namiesto slovenských 8 eur, nekresťanských (aj keď v konkrétnej krajine bolo oficiálnym náboženstvom kresťanstvo) 50 eur! Nepálili ma tak len ramená, ale aj peňaženka...A nezabudnite na svätý grál dovolenky – Panthenol! Jedine, že by Vám neprekážalo celú noc stráviť spálený, vystretý na posteli, sám a trpiaci, bez akejkoľvek „noci milej činnosti“...

Lekárnička. Keďže dovolenku, na ktorú sa tešíme (šetríme) celý rok dokáže pokaziť aj trápna bolesť zuba, pribaľte si do výbavy lieky od bolesti, náplasti na rany, dezinfekčný prostriedok (ekvivalent domáca pálenka – využitie aj na dezinfekciu z vnútra potrebnú najmä v destináciách ako Egypt, Turecko, exotické krajiny) a antibiotiká, samozrejme podľa doporučenia lekára. Nikdy totiž neviete či Vás neskolí angína, zápal, črevná infekcia, a týchto zopár tabletiek Vám zachráni nielen dovolenku, ale aj zdravie. Ak teda nechcete pre črevnú infekciu skončiť na infúziách v nemocnici tretieho sveta, kde Vám nikto nerozumie a nechcete platiť  2000 eur denne za pobyt na lôžku (krajina Cabo Verde), obetujte 1 hodinu z Vášho dňa aj príprave lekárničky. Zlatý spoločník na dovolenku je takisto Endiex. Hnačka pokazí v priebehu 1 hodiny radosť z all inclusive, či skvelých drinkov a jedál pri akomkoľvek skvelom druhu penzie.

„Všimné“. Očakávaný finančný príplatok vyjadrujúci spokojnosť, alebo sympatie - v preklade úplatok. Skutočne očakávaný akt najmä na recepcii, či v podnikoch, plážových baroch a pod. A to aj pri štandarde all inclusive. Nie vždy sa to oplatí, ale ak Vám  5 eur/dolárov zabezpečí na 2 týždne nadštandardnú izbu s výhľadom na more a s plným minibarom (oceníte najmä v destináciách bez pitnej vody) nepoznám lepšie využité peniaze.

Slnečné okuliare. Nevyhnutná záležitosť na slnkom zaliatu plážovú pohodu. Veľmi dôležité je vziať 2 kusy okuliarov, keďže môže ľahko dôjsť k vysokolepivej atmosfére, t.j. niekomu sa nalepia na prsty a vy zostanete s údivom v očiach bez UV ochrany! Situácia B -   vlna zmetie  nie len Vás, ale aj Vaše okuliare. A opäť ste bez ochrany. UV ochrany. A čo je najlepšie - cena slnečných okuliarov v dovolenkových rezortoch sa pohybuje od 100 eur hore. No nikto Vám nezaručí, že okuliare vyrobené v krajine X (globálne známy producent všetkého tovaru na svete, dokonca aj Louis Vuitton zistil, že je lacnejšie vyrábať práve tam) a kúpené v krajine Y niekedy zakopli o UV filter.

            No úplne najdôležitejšou radou je nezabudnúť si so sebou vziať dobrú náladu, trpezlivosť, chuť baviť sa dávku tolerancie. Tolerancia najmä k sebe navzájom. Nemusí totiž dôjsť nutne k rozvodu, keď si chlap trocha viac uhne v bare - o tom dovolenka predsa je, a katastrofa nemusí nastať hneď ako zistíte, že my ženy nemusíme skákať bungee jumping, ale úplne si vystačíme aj 2 týždne ležať na pláži možno aj s časopisom info Vranov v ruke. Pred skazenou dovolenkou vlastným pričinením Vás totiž neochráni ani najvyšší faktor... Takže bon vayage!





Vaša redakcia




    {FB::LIKE_BUTTON}
    {FB::COMMENTS}  




Dovoľme si dovolenku!


{FB::LIKE_BUTTON}

Veľmi dlho som uvažovala nad symbolikou mesiaca júl a nenapadlo mi nič, okrem toho, že je to mesiac oddychu a letnej dovolenky. A dovolenka je skutočne nutná, keďže uvažovanie nad zmyslom mesiaca značí jasnú prepracovanosť aj mojej osoby. Ale ešte predtým, než budem 6 hodín vo vlaku cestou na BA letisko nadávať, Vás poteším aktuálnym článkom na mesiac júl.

 Večnou dilemou dnešného hyperrýchleho života je problematika letnej dovolenky. Teda skôr rozhodovanie sa medzi tým, či ísť na dovolenku, alebo predsa len zostať v práci a zarobiť o to viac, čo by nám počas voľna utieklo pomedzi podnikateľské prsty. Je skutočne fenoménom doby, že ľudia, ktorí si taký luxus ako dovolenka, dovoliť nemôžu, majú aspoň čas, a tí, ktorí majú peniaze, zase taký luxus ako čas nemajú. Otázkou je, čo je väčší luxus? Pre každého je pojem luxusu zrejme individuálnou prioritou. Budem hovoriť za seba – čas je pre mňa mimoriadne vzácny. A rovnako  pre mnoho ďalších. Nič nestíhať je norma, denný plán, ktorý keď nesplníme, máme zo seba pocit „nevyužitosti“. Dostaví sa divný a neznámy pocit  z toho, že obedujeme o 12.00 teplú varenú stravu. Ten pocit je niekedy taký zvláštny až si ten 1 obed ani neužijeme. No na druhej strane, vďaka Bohu za obedňajšiu pauzu! Neviem si predstaviť , kedy by si ¾  vranovčanov vybavili všetky úradné, finančné, či organizačné záležitosti.  Myslím, že celý byrokratický systém by padol ako domček z karát, ako náhle by zaviedli obedňajšie pauzy na poštách, úradoch, v telekomunikačných spoločnostiach atď., atď., atď...

Výsledkom je štedrá ponuka dnešnej doby – workoholizmus, syndróm vyhorenia, či chronický stres. Radosť si vybrať. Každý kto aspoň trochu oduševnene pracuje na vlastnej kariére, buduje vlastnú firmu, alebo manažuje čokoľvek a kohokoľvek pod sebou je svojím spôsobom workoholik. Či chce, alebo nie, dostane sa do fázy keď nie len chce, ale musí tvrdo pracovať a nepoľaviť. Inak by došlo k domino efektu – nestihla by sa dohodnutá zákazka, klient by nezaplatil, došlo by k strate, následne k zlému menu firmy a potom už nič ďalšie nie je dôležité.  Zodpovednosť visiaca nad nami ako búrka v 35 stupňovom sparne.  Viete, že jej neujdete, a ak nie ste pripravení, zmetie Vás. Nie je divu, že v takom tempe nevieme oddychovať, že nedokážeme ani večer pri pive s priateľmi vypnúť a myšlienkami sme v externej pamäti počítača, zvažujeme taktiku na obchodné stretnutie v ďalší deň. Nedá sa vypnúť len fyzicky, keď vypínate PC, vypína sa hardvér aj softvér. Keď nedokážeme relaxovať, mení sa naša osobnosť - stávame sa podráždení, pesimistickí, zabúdame sa usmiať, keď sa kolega zosype na schodoch, zabúdame pohladiť manželku, pobozkať deti. strácame všetko krásne na ľudskosti. No to  najhoršie čo strácame sú priatelia a rodina. A samých seba. V horšom prípade príde syndróm burn – out, teda vyhorenia, keď dochádza k maximálnemu prepracovaniu a človek upadá do apatie, z ktorej nie je cesta von, život nedáva zmysel, nenachádzate zmysel existencie. To čo malo človeka tešiť, ho zničí.

Na druhej strane, bez peňazí sa nedá fungovať. A každý chce po svojom boku človeka, ktorý sa oň postará a dá mu istotu do budúcnosti. Nikto nechce alibistu, ktorý nepracuje celý život a ospravedlňuje to tým, že využíva život na plno. No ak by nebolo ďalších 1000 zodpovedných, ktorí odvádzajú dane, neprežil  by vo svojom idylickom živote ani deň. A výhovorka, že nepracuje, lebo chce byť častejšie s deťmi, určite pomôže, keď tým istým deťom nebude môcť zaplatiť vysokú...Výsostne chlap by mal byť chlapom. Preto ich my ženy tak  milujeme. Lebo nás chytia a ochránia keď to potrebujeme.

Vybrať si medzi workoholizmom a chronickou lenivosťou nie je jednoduché. Preto je dôležité odhadnúť všetko to, čo sa nachádza medzi týmito dvoma okrajmi šikmej strechy, a za každú cenu sa  udržať v strede. A práve júlová dovolenka je viac než ideálna cesta ako nespadnúť. Takže celá redakcia Vám drží prsty, aby ste sa na letnú dovolenku dostali a reštartovali v sebe všetku ľudskosť     :-)







{FB::COMMENTS} 



MDD trochu inak...


{FB::LIKE_BUTTON}  

  Medzinárodný deň detí  je nepochybne príjemnou udalosťou, no dokáže sa aj celkom zvrhnúť...Je na nás dospelých a teda de facto  zodpovedných, aby sme naše deti rozmaznávali v tento deň primerane. Ako sa dá skĺbiť láska k deťom a rozumný spôsob obdarovania, zistíme možno v nasledujúcich riadkoch.

  Detská duša je nevinná a zraniteľná a to isté platí aj o telíčku. Preto by mali s lásku rodičia myslieť nie len na duševné zdravie ratolestí, ale aj na nemenej dôležitú stránku - fyzické zdravie. Keďže z nejakého dôvodu sa deti prestali hýbať,  je priam nutné dbať o ich zdravú výživu. Zrejme nadobro odzvonilo dobe, keď deti šplhali po stromoch, stavali v lesoch obydlia a konzumovali všetko čo príroda ponúkala - hlinu, piesok, trávu, a aj napriek tomu prežili bez alergií! Tieto milé praktiky detí boli nahradené inštalovaním hier, facebookom a inými virtuálnymi záležitosťami, ktoré spôsobujú preležaniny nie len na zadkoch, ale i na duši... Práve preto by minimálne na deň detí bolo dobré urobiť preň maximum, t.j. bez ľútosti deti  vyhnať von, do lesa, vziať im mobilné telefóny, hry, ipody a čakať čo sa stane. Čakať či nedostanú deťúrence záchvat z  IT absencie a či sa ešte vôbec dokážu hrať. A druhá vážnejšia vec je tá, že obezita u detí už nie je len prioritou zahraničia, ale bohužiaľ  i našou. A žiaden rodič, ktorý svoje dieťa miluje a chce preň to najlepšie, by sa nedíval ako jeho dcéra, či syn nekontrolovane priberá. Jasné, že všetky deti sú rovnako  krásne a to  aj bucľatejšie, bez výnimky, ale v tomto prípade nejde o estetiku. Ide o zdravie detí – o ich srdce, ktoré nemôže vydržať 100 rokov, ak má na sebe hromadu tuku. Preto by sme namiesto pozerania cartoonok s deťmi na gauči, mali vybehnúť  von, behávať s nimi v parku, či v lese.

  S dňom detí sa spája aj túžba rodičov nakúpiť deťom  kilá sladkostí, čokolád  a cukríkov, na ktoré by bolo asi najvýstižnejšie nalepiť jedno veľké E. Avšak láska sa dá prejaviť inak, ako intoxikáciou chemickými látkami v sladkostiach, a to tak, že pomyslíme na ich zdravie. Pomyslíme na to, že cukríky našim malým človiečikom  zničia zúbky tak, že sa za ich náhrady v dospelosti nedoplatia, a tiež na to, že čokoláda je skvelá vec, ktorú si deti zaslúžia, ale môže ľahko spôsobiť závislosť. A pravidelnou  konzumáciou čokolády môžeme dospieť k situácii, že aj  Slovenským aerolinkám budeme platiť namiesto za jedno sedadlá na osobu, za dve. Nemyslíte, že je rozumnejšie nakúpiť na MDD kilá ovocia, potešiť deti možno exotickými druhmi, ktoré ešte neskúsili..? Určite je to zdravšia alternatíva, a boli by ste prekvapení, že aj lacnejšia. A raz sa Vám za to Vaše deti isto poďakujú nie len krásnym a zdravým, ale i neplombovaným úsmevom.

  Samozrejme ak má Vaše dieťa 15 kilo aj s papučkami čokoládka a cukríky mu neublížia, ale myslite na to, že  je lepšie už v rannom veku viesť dieťa k zdravému životnému štýlu.  A k tomu nepatrí ani fast food namiesto obeda, či desiaty. Aspoň na deň detí  by rodičia mohli namiesto  5 eur na desiatu svojmu dieťaťu pribaliť chlebík so šunkou a venovať im viac než 10 sekúnd nutných na vytiahnutie peňazí z peňaženky. A strávite tak o 10 min denne viac s Vaším milovaným dieťaťom. Jednoducho na nezaplatenie...
Deti sú predsa naša budúcnosť, sú zraniteľné a jemné...A my sme tu od toho, aby sme ich chránili







{FB::COMMENTS} 

Máj lásky čas



{FB::LIKE_BUTTON}  

    Nie každý mesiac má svoje špecifikum, a nie každý mesiac je spájaný s ľudským citom. A práve to je dôvod, prečo je máj ako lásky čas oslavovaný, ale zároveň spôsobuje aj pravý opak, a to frustráciu tých, ktorí práve neoplývajú láskou, alebo nemajú tú svoju 7/8. Tým nezadaným hádam len jeden úvodný, podstatný odkaz – nie je dôvod na ľútostné povzdychy  zo strany  „priateľov“ typu:  „Ty nemáš nikoho?! Tak to musí byť hrozné...“ V skutočnosti Vám Vašu slobodu totiž tíško závidia...

    Ale poďme k už avizovanej láske. Láska existuje. Bez pochýb. Ale existujú aj veľmi zaujímavé tvrdenia, ktorým sa pozrieme na zúbok. Tak napríklad: „Od lásky je len krok k nenávisti.“ Samozrejme, láska ako trám dokáže zmiznúť rekordne rýchlo, a to hlavne pri istých očito-svedeckých situáciách, označovaných tiež ako prekérne. Je zaujímavé ako rýchlo sa dokáže cit pohybovať na osi láska versus nenávisť. Je však potrebné brať to pozitívne – dôvod Vašej nenávisti v takejto situácii je totiž láska iných dvoch ľudí, aj keď jeden z nich kedysi patril Vám... Pozitívum číslo 2 - jedinečná šanca použiť dramatický prvok, ktorý ste možno vždy chceli urobiť, a to vyliať pohár s vínom do tváre budúcej/mu ex. Aj keď väčší efekt pravdepodobne dosiahnete, ak ho vypijete.

    Bájna veta číslo 2: „ Bez lásky nie je život možný.“ Nie je. Potvrdzujem. Je prázdny, bez zmyslu a smutný. Ale rovnako nie je možný ani s panovačnou beštiou, či patologickým egoistom. Ďalším obľúbeným uznesením je: „Láska je ten najkrajší cit na svete.“ Áno, pokiaľ je naplnená z obidvoch strán. Inak pekelne bolí a bolesť zrovna  nepatrí ku kategórii najkrajších citov (ospravedlnenie prof. Kopinovi za použitie nespisovného slova – zrovna, ale inak to nešlo, skrátka sa tam hodí).

Ďalším propagovaným sloganom je: „Láska trvá večne.“ Tento „empiricky podložený“ fakt je demonštrovaný hlavne na najznámejších ľúbostných príbehoch histórie. Ako napr. večná láska Rómea a Júlie. Zabudli však na fakt, že títo dvaja zaľúbenci zomreli skôr, než mohlo dôjsť k prvým hádkam a výčitkám Júlie drahému Rómeovi, že ju nechápe, lebo nie Capulet! A takisto Rómeo počas 3 dňového vzťahu nemal  dostatok času zistiť, že lepšie nebyť ako byť (s Júliou). Takže večná láska Rómea a Júlie je večná, a to hlavne preto, že sa nedožila reality. Podobne sú na tom aj Kleopatra a Antonius, či Tristan a Izolda, a takisto Paris a Trójska Helena, pre ktorých zomrelo ešte zopár ďalších ľudí – takže skutočne večná...

A nakoniec tvrdenie: „Každý má svoju spriaznenú dušu.“  Teda jeden kus. Zaujímalo by ma, či tvorca tejto myšlienky pozná štúdie podľa ktorých 50% právne spriaznených vzťahov končí rozvodom, a či vôbec padla úvaha, že ak aj spriaznená duša existuje, neznamená to, že nás musí aj chcieť a horieť po spojení... A tak nám zostala iba duša, spriaznená, ale nežiaduca.  A keďže výrok hovorí o jednej existujúcej spriaznenej duši, tak sme v poriadnej kaši. Veď už z poetiky sme zvyknutí na 7 životov, tri pokusy, druhú šancu. A potom taká zrada – jedna spriaznená duša! Preto navrhujem, že spriaznených duší je o to viac, o koľko ste lepší človek – nič viac ako logika a priama úmernosť, a basta! A mesiac máj je ten najlepší čas na jej hľadanie, keďže dni sú dlhšie a väčšina hľadá partnera minimálne na letnú dovolenku, čím šance stúpajú. Máj je prosto na odhodenie frustrácii ako stvorený.

Na záver len toľko, že som zarytý optimista a lásku vidím asi aj tam, kde možno ani nie je, no verte, že fakt:  lepšie žiadna, ako nešťastná,  skutočne oslobodzuje človeka. Tento článok som ale paradoxne venovala tým, ktorí musia z každej strany počúvať, že je tragédia nemať partnera/partnerku, a to v ešte tak kritickom mesiaci ako v zaláskovanom máji. Im patrí téma infa Vranov na mesiac máj! Tí šťastne zaľúbení totiž majú v živote všetko čo je dôležité, a to aj bez článku, ktorý je venovaný niečomu, čo už dávno našli. A to najpodstatnejšie venovanému každému jednému z nás: „Naučte sa predovšetkým milovať seba samého, len tak Vás budú milovať aj iní.“ A to bez ohľadu na počet spriaznených duší...:



Vaša redakcia







{FB::COMMENTS}    

<< 1 2 >>